Tabuľky s poďakovaním za pomoc Panny Márie na stenách priestoru, kde je Lurdská jaskyňa v Bratislave.Foto: teraz.sk
Jaskyňa so soškou Panny Márie Lurdskej je v Bratislave už 125 rokov. Pamätá si trápenia tisíce veriacich.Aj sovietskych okupantov, ktorí neverili, že pitná voda pred ňou je v poriadku.
Bratislava 15. septembra (Teraz.sk) - Veľkú cirkevnú slávnosť a radosť zažívali presne pred 125 rokmi rímsko-katolícki veriaci v Prešporku (v Bratislave) a z okolia v Rakúsko-Uhorsku, keď bola na miestnej Kalvárii verejnosti sprístupnená Lurdská jaskyňa 15.septembra 1892. Uplynulo len niečo vyše 30 rokov, zjavenie a kult Panny Márie z francúzskych Lúrd dorazil do mesta na Dunaji a dostal konkrétnu podobu vďaka grófke Gabriele Szapáryovej. Bývalý kameňolom na vŕšku sa zmenil na miesto, kde sa veriaci modlili k Panne Márii v jaskynke, vernej kópii tej v Lurdoch. Prvú sošku Panny Márie Lurdskej pôvodne zo sadry darovali robotníčky z bratislavskej textilnej fabriky.
Soška Panny Márie v Lurdskej jaskyni v Bratislave.Foto: Teraz.sk
Už koncom 19.storočia začali ľudia nosiť ku svahom kamenné tabuľky s textom najmä v nemčine, maďarčine a slovenčine na znak vďaky za pomoc v ťažkej chvíli, za ochranu, za uzdravenie člena rodiny, pri skúške, sú na nich aj pozdravy a prosby k Ježišovej matke.
Návštevníci pred Lurdskou jaskyňou na bratislavskej KalváriiFoto: Teraz.sk
Na tabuľkách si možno často prečítať prosté a výrečné Ďakujem a pomáhaj aj naďalej, Nebeská matka, ďakujem. Kamenár vyryl na tabuľku priezvisko majiteľa, jeho meno či skratkou mena a priezviska a pridal dátum. Návštevník tejto cirkevnej pamiatky nájde tiež nápisy v ruštine, francúzštine, angličtine, taliančine či poľštine. Väčšiu ďakovnú tabuľu zanechali Američania z Kalifornie, patrónka duchovného miesta grófka G. Szapáryová, tabuľu a sošku apoštolský nuncius z Vatikánu Henryk J. Nowacki a ďalší.
Tabuľka bývalého apoštolského nuncia na Slovensku NowackéhoFoto: Teraz.sk
Veriaci chodievali ku jaskyni nad Hlbokú cestu celé 20.storočie, modlili a zapaľovali sviečky, nezabránili im v tom dve svetové vojny, ani komunistický režim. Podľa cirkevného historika, súčasného pomocného biskupa Bratislavskej arcidiecézy Jozefa Haľka, v roku 1968 obsadili sovietski okupanti jaskyňu z viacerých dôvodov – nachádza sa na vyvýšenom mieste, je tam zdroj pitnej vody a v blízkosti bola vtedy budova Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska. V súvislosti s pitnou vodou v jaskyni J. Haľko povedal, že Sovieti neverili, že voda nie je otrávená. Najprv sa musel z nej napiť na skúšku farár Szigety, až potom vojaci čerpali vodu zo studne.
Steny s tabuľkami s poďakovaním v priestore, kde je Lurdská jaskyňa v Bratislave.Foto: Teraz.sk
Lurdskej jaskyni sa nevyhli ani vojnové udalosti - 15. februára 1945 - sa v priestore pred ňou stretli veriaci a modlili sa za ochranu pred vojnu, ku Bratislave sa totiž blížil front a s ním vojaci. Podľa stránky www.dominikani.sk tam vyše 10.000 ľudí prosilo o pomoc Boha a Matku Božiu o ochranu.
Tabuľka s poďakovaním v ruštine na stene v blízkosti Ludskej jaskyne v Bratislave z roku 1950.Foto: Teraz.sk
Steny s ďakovnými tabuľkami od veriacich pred Lurdskou jaskyňou v Bratislave.Foto: teraz.sk
