Mesto si výskum nechalo urobiť pre plánovanú výsadbu stromov.
Autor TASR
Bratislava 13. marca (TASR) – Archeologický výskum, ktorý odštartoval začiatkom marca na Františkánskom námestí v Bratislave, priniesol prvé nálezy. V centre mesta zatiaľ našli starú barokovú kanalizáciu a drobné mince z 20. storočia, informovala TASR Katarína Kohútiková z oddelenia marketingu a komunikácie hlavného mesta.
"Predpokladáme možno ďalšie nálezy z barokovo-renesančného obdobia. To všetko ukážu nasledujúce dni pokračujúceho výskumu," povedal riaditeľ Mestského ústavu ochrany pamiatok Ivo Štassel. Aktuálne sa výskumníci dostávajú do hĺbky 90 centimetrov pod úrovňou zeme.
Výskum by mal pokračovať do konca mesiaca, bude to však podľa Kohútikovej závisieť aj od ďalších nálezov nehnuteľnej povahy.
Mesto si výskum nechalo urobiť pre plánovanú výsadbu stromov. Nariadil ho Krajský pamiatkový úrad, priestor je totiž súčasťou Mestskej pamiatkovej rezervácie. Pomocou výskumu už mesto odhalilo, že zlý zdravotný stav stromov, ktoré pred pár dňami vyrúbali, spôsobilo zabetónovanie koreňov stromov počas dláždenia námestia v roku 2005. Štassel teraz podotkol, že keďže historické kanalizácie sa našli až v cieľovej hĺbke 90 centimetrov, nemali by predstavovať ani problém pri výsadbe nových stromov.
Po ukončení archeologického výskumu na Františkánskom námestí sa výskum začne aj na Hlavnom námestí. Na oboch námestiach sa má totiž obnoviť zeleň v rámci projektu Bratislava sa pripravuje na zmenu klímy. Na Františkánskom námestí dosiaľ stáli brestovce západné, ktoré mali 40 až 60 rokov. Nahradí ich desať hrušiek ozdobných. Ďalšie štyri stromy pribudnú aj na vydláždenom Hlavnom námestí, ktoré je dnes úplne bez zelene. Tam majú vysadiť desaťmetrové lipy malolisté. Výsadbu mesto spolufinancuje z nórskych fondov.
"Predpokladáme možno ďalšie nálezy z barokovo-renesančného obdobia. To všetko ukážu nasledujúce dni pokračujúceho výskumu," povedal riaditeľ Mestského ústavu ochrany pamiatok Ivo Štassel. Aktuálne sa výskumníci dostávajú do hĺbky 90 centimetrov pod úrovňou zeme.
Výskum by mal pokračovať do konca mesiaca, bude to však podľa Kohútikovej závisieť aj od ďalších nálezov nehnuteľnej povahy.
Mesto si výskum nechalo urobiť pre plánovanú výsadbu stromov. Nariadil ho Krajský pamiatkový úrad, priestor je totiž súčasťou Mestskej pamiatkovej rezervácie. Pomocou výskumu už mesto odhalilo, že zlý zdravotný stav stromov, ktoré pred pár dňami vyrúbali, spôsobilo zabetónovanie koreňov stromov počas dláždenia námestia v roku 2005. Štassel teraz podotkol, že keďže historické kanalizácie sa našli až v cieľovej hĺbke 90 centimetrov, nemali by predstavovať ani problém pri výsadbe nových stromov.
Po ukončení archeologického výskumu na Františkánskom námestí sa výskum začne aj na Hlavnom námestí. Na oboch námestiach sa má totiž obnoviť zeleň v rámci projektu Bratislava sa pripravuje na zmenu klímy. Na Františkánskom námestí dosiaľ stáli brestovce západné, ktoré mali 40 až 60 rokov. Nahradí ich desať hrušiek ozdobných. Ďalšie štyri stromy pribudnú aj na vydláždenom Hlavnom námestí, ktoré je dnes úplne bez zelene. Tam majú vysadiť desaťmetrové lipy malolisté. Výsadbu mesto spolufinancuje z nórskych fondov.