Bratislava 18. februára (TASR) - Druhá dobrovoľnícka výprava v Slovenskom povstaní 1848-1849 zaznamenala aj výrazné vojenské úspechy. Na jeseň 1849 dobrovoľníci "vyčistili" od maďarských gárd a maďarónskych úradníkov celé Ponitrie, Pohronie, všetky banské mestá, Liptov i Gemer. V Gemeri sa k nim pridalo vyše 2500 dobrovoľníkov, čo iste spôsobila aj istá eufória po víťaznej bitke ruských vojsk nad maďarskými jednotkami pri Világoši 3. augusta 1849, ktorá definitívne rozhodla o víťazstve cisárskej Viedne.

Ľudovít Štúr pôsobil v tomto čase na viacerých miestach Slovenska: v Skalici, Stupave a krátko v Trnave. Centrom slovenských politických síl a slovenskej agitácie medzi ľudom sa potom stalo Zemianske Podhradie, kde žil Štúrov mladší brat Samuel. Odtiaľ potom chodil spolu s bratom Jankom, Mikulášom Dohnánym, Danielom Neumannom a niektorými ďalšími rečniť a agitovať po celej Trenčianskej župe, od Trenčína až po Bánovce nad Bebravou, ba i do rodného Uhrovca.

Lenže na cisárskom dvore začali chápať, že revolučný pohyb Slovákov sa im vymyká z rúk a že skrýva celkom reálne nebezpečenstvo pre dynastiu. A preto cisár František Jozef na návrh ministerskej rady a ministerstva vojny dňa 20. októbra 1849 podpísal príkaz na rozpustenie zboru slovenských dobrovoľníkov. Nastúpený zbor bol potom slávnostne, so všetkými vojenskými ceremóniami, rozpustený 21. novembra 1849. Stalo sa to na pľaci pred Grassalkovichovým palácom, dnešným sídlom prezidenta Slovenskej republiky. Na ceremónii bol prítomný aj Ľudovít Štúr so svojimi najbližšími druhmi. Neboli nadšení, lebo vedeli, že nič sa ešte neskončilo, práve naopak, všetko sa len začalo. Hrialo ich však vedomie, že sa to začalo dobre a neodvolateľne.

Zachoval sa situačný obrázok zo slávnostného nástupu jednotiek slovenských dobrovoľníkov s budovou paláca v pozadí. Málokto vie, že autorom obrázku je Viliam Pauliny-Tóth, štúrovský básnik, politik, neskôr redaktor Sokola a matičný dejateľ. Ako vidieť, bol aj celkom zručným kresliarom.

Foto: TASR/Wikipédia

Pamätná tabuľa na pamiatku rozpustenia jednotiek slovenských dobrovoľníkov po revolučných rokoch 1848-1849 je dnes umiestnená na priečelí vstupného priestoru paláca, v ktorom v súčasnosti sídli Úrad vlády Slovenskej republiky na Námestí slobody.

Budova pôvodne slúžila ako letný arcibiskupský palác. Bola postavená v barokovom slohu na začiatku 17. storočia a prestavaná v rokoch 1761-1765. Z pôvodnej budovy starého barokového paláca je najzachovalejšia jej stredná časť.