Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Droba získal potrebnú politickú podporu v rámci Výboru regiónov a za jeho stanovisko hlasovalo okolo 180 delegátov,
Autor TASR Jaromír Novak
Brusel 13. októbra (TASR) - Inštitúcie EÚ a vlády členských krajín EÚ nesmú zabúdať na záujmy regiónov, miest a obcí pri tvorbe politiky súdržnosti a rozdeľovaní fondov na to určených. V utorok (12. 10.) večer to uviedol predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Juraj Droba v rámci svojho vystúpenia vo Výbore regiónov v Bruseli.
Na tradičnom Európskom týždni regiónov a miest, ktorý sa od pondelka do štvrtka (11. - 14. 10.) koná vo Výbore regiónov, sa zúčastnili aj siedmi zástupcovia zo Slovenska. Najväčší priestor z nich dostal Droba, ktorý podľa vyjadrenia pre TASR "pretlačil" stanovisko o tom, aby regióny, mestá a obce boli zahrnuté do procesov rozhodovania o kohéznej politike a o alokácii eurofondov z tejto obálky na obdobie 2021-2027.
Droba získal potrebnú politickú podporu v rámci Výboru regiónov, kde sú primátori, starostovia a šéfovia územných celkov rozdelení do viacerých politických skupín a za jeho stanovisko hlasovalo okolo 180 delegátov, proti boli iba dvaja.
Šéf BSK zdôraznil, že je dôležité povedať vládam jednotlivých členských krajín, že sú tu aj regióny, mestá a obce. "Urobte nás súčasťou hry, zoberte nás k rokovaciemu stolu, nerozhodujte z Bratislavy a iných hlavných miest, vypočujte si aj dediny, obce a mestá. Keď rozhodujete o peniazoch, tak hovorte aj s nami, lebo my rozumieme lepšie tomu, kam presne by tie peniaze mali byť nasmerované," vysvetlil.
Droba zároveň pripomenul, že v Bruseli už štyri roky za sebou obhajuje potrebu vyššieho financovania BSK. Podľa jeho slov za toto obdobie zaznamenal niekoľko úspechov, keď sa podarilo presadiť, aby aj bohatšie regióny z pohľadu HDP mohli čerpať eurofondy.
"Po prvýkrát v histórii Bratislavského kraja môžeme čerpať eurofondy napríklad na základné školy, čo predtým možné nebolo," uviedol. A dodal, že spolu s inými metropolitnými regiónmi sa pokúšajú o viac flexibility. Aby EÚ uznala aspoň 5 - 6-% flexibilitu čerpania eurofondov pre tzv. bohatšie regióny. "Štatistika ukazuje, že Bratislava je 13. najbohatší región z 300 regiónov EÚ. Reálne ale v kraji nebol vybudovaný ani jeden kilometer železničnej trate od roku 1993, podfinancované sú opravy ciest, výstavba nových ciest a obchvatov okolo okresných miest, ale aj domovy sociálnych služieb, škôlky a školy," opísal situáciu.
Podľa Drobu ide o veci, ktoré nie je možné zvládnuť zo štátneho či krajského rozpočtu a preto je potrebné mať prístup k európskym peniazom.
S týmto zámerom absolvoval v Bruseli viacero bilaterálnych stretnutí, vrátane rozhovoru s podpredsedom Európskej komisie Marošom Šefčovičom, ktorého požiadal o pomoc pre BSK v rámci ďalších rokovaní, ktoré bude mať s eurokomisárkou pre súdržnosť a reformy Elisou Ferreirovou.
BSK chce získať nové zdroje aj cez národný plán obnovy a odolnosti. Droba uviedol, že kraj predložil viacero konkrétnych projektov, ktoré chce touto cestou prefinancovať. "Snažíme sa presvedčiť eurokomisárov v Bruseli, že Bratislavský kraj je rovnako hodnotný ako iné kraje, ktoré vyzerajú, že sú menej solventné. Chceme, aby aj náš kraj bol schopný čerpať prostriedky z plánu obnovy," dodal.
spravodajca TASR Jaromír Novak
Na tradičnom Európskom týždni regiónov a miest, ktorý sa od pondelka do štvrtka (11. - 14. 10.) koná vo Výbore regiónov, sa zúčastnili aj siedmi zástupcovia zo Slovenska. Najväčší priestor z nich dostal Droba, ktorý podľa vyjadrenia pre TASR "pretlačil" stanovisko o tom, aby regióny, mestá a obce boli zahrnuté do procesov rozhodovania o kohéznej politike a o alokácii eurofondov z tejto obálky na obdobie 2021-2027.
Droba získal potrebnú politickú podporu v rámci Výboru regiónov, kde sú primátori, starostovia a šéfovia územných celkov rozdelení do viacerých politických skupín a za jeho stanovisko hlasovalo okolo 180 delegátov, proti boli iba dvaja.
Šéf BSK zdôraznil, že je dôležité povedať vládam jednotlivých členských krajín, že sú tu aj regióny, mestá a obce. "Urobte nás súčasťou hry, zoberte nás k rokovaciemu stolu, nerozhodujte z Bratislavy a iných hlavných miest, vypočujte si aj dediny, obce a mestá. Keď rozhodujete o peniazoch, tak hovorte aj s nami, lebo my rozumieme lepšie tomu, kam presne by tie peniaze mali byť nasmerované," vysvetlil.
Droba zároveň pripomenul, že v Bruseli už štyri roky za sebou obhajuje potrebu vyššieho financovania BSK. Podľa jeho slov za toto obdobie zaznamenal niekoľko úspechov, keď sa podarilo presadiť, aby aj bohatšie regióny z pohľadu HDP mohli čerpať eurofondy.
"Po prvýkrát v histórii Bratislavského kraja môžeme čerpať eurofondy napríklad na základné školy, čo predtým možné nebolo," uviedol. A dodal, že spolu s inými metropolitnými regiónmi sa pokúšajú o viac flexibility. Aby EÚ uznala aspoň 5 - 6-% flexibilitu čerpania eurofondov pre tzv. bohatšie regióny. "Štatistika ukazuje, že Bratislava je 13. najbohatší región z 300 regiónov EÚ. Reálne ale v kraji nebol vybudovaný ani jeden kilometer železničnej trate od roku 1993, podfinancované sú opravy ciest, výstavba nových ciest a obchvatov okolo okresných miest, ale aj domovy sociálnych služieb, škôlky a školy," opísal situáciu.
Podľa Drobu ide o veci, ktoré nie je možné zvládnuť zo štátneho či krajského rozpočtu a preto je potrebné mať prístup k európskym peniazom.
S týmto zámerom absolvoval v Bruseli viacero bilaterálnych stretnutí, vrátane rozhovoru s podpredsedom Európskej komisie Marošom Šefčovičom, ktorého požiadal o pomoc pre BSK v rámci ďalších rokovaní, ktoré bude mať s eurokomisárkou pre súdržnosť a reformy Elisou Ferreirovou.
BSK chce získať nové zdroje aj cez národný plán obnovy a odolnosti. Droba uviedol, že kraj predložil viacero konkrétnych projektov, ktoré chce touto cestou prefinancovať. "Snažíme sa presvedčiť eurokomisárov v Bruseli, že Bratislavský kraj je rovnako hodnotný ako iné kraje, ktoré vyzerajú, že sú menej solventné. Chceme, aby aj náš kraj bol schopný čerpať prostriedky z plánu obnovy," dodal.
spravodajca TASR Jaromír Novak
