Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Maliar potvrdil svoju radikálnu zmenu prístupu k tvorbe obrazov po roku 2004 a nielen tým, že začal maľovať prstami.
Autor TASR
Bratislava 22. októbra (TASR) – Český výtvarník Jan Paul prvou výstavou na Slovensku oslavuje svoje 60-ročné jubileum. Expozícia Medzi pominuteľným a večným je v bratislavskej galérii Cit, kde potrvá do 2. decembra.
"Všestranný umelec, ktorý kreslil seriály podľa vzoru Rychlé šípy, píše eseje, texty, básne, tvorí hudbu, plastiky, je aj výtvarný kritik a fotograf. Nám tu predstavuje obrazy namaľované s hlbokým prežitkom, vnútorným cítením. Sú to presahy absolútna v koloristických abstrakciách, svetlo ako duchovná energia v priestore maľby, niekde s figúrou inde bez ľudí," povedal kurátor výstavy Peter Krivda.
Maliar potvrdil svoju radikálnu zmenu prístupu k tvorbe obrazov po roku 2004 a nielen tým, že začal maľovať prstami. Vtedy sa hlboko vpísal do jeho myslenia zážitok zo smrti matky, ktorú sprevádzal v tesnej blízkosti doma do úplného konca.
"Držal som ju za ruku sediac pri jej posteli a videl som, že zomierala šťastná. Cítil som svetlo, úžasný priestor slobody, pocit pokory a dostal som sa prirodzenou cestou ku kresťanstvu. No moje obrazy nie sú náboženské, aj keď je na nich osamelý pútnik v krajine. Je ťažké namaľovať svetlo, ktoré nevrhá tieň, odnikiaľ nikam nesmeruje, ale trvá večne," vyznal sa maliar. Piatkové (21.10.) otvorenie výstavy spestril niekoľkými vlastným pesničkami i hrou na gitare.
Výber akrylových malieb na plátne alebo sololite je z obdobia rokov 2014 až 2016. Sú to obrazy figuratívne, v ktorých sa autor zaoberá témou pokory ako duchovným princípom pochopenia zmyslu pominuteľného sveta. Ale aj diela abstraktné, v ktorých svetlo symbolizujúce večnú nádej vyjadruje to, čo presahuje našu dočasnú existenciu. Obidve tematické formy v niektorých dielach vzájomne prepája v jeden obsahový celok aby naznačil, že jedno bez druhého nie je schopné zmysluplnej jednoty.
Rodák z Příbrami Jan Paul (1956) už v detstve kreslil seriály pre časopis ABC. Vyučil sa aranžérstvu a vykonával rôzne práce v propagácií a výstavníctve. Študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe (1979-1985), venoval sa arteterapii vo Výchovnom ústave pre mládež v Prahe 9 (1984-1986). V rokoch 1987-1992 viedol v Prahe detskú výtvarnú skupinu, ktorá dosiahla mimoriadne úspechy.
Koncom roka 1989 organizoval medzigeneračnú výstavu Svornost 89, ktorá bola poslednou predrevolučnou výstavou v Československu. V roku 1987 vydal zbierku básni To, co je na duši a pseudonovelu Kristina a Jonathan. Je autorom maliarskeho projektu Prostor pre deti druhého stupňa základných škôl, učňovských a stredných škôl aj pre tzv. rizikové a telesne postihnuté skupiny detí a mládeže. Okrem mnohých českých miest mal samostatné výstavy v Holandsku, Dánsku a Nemecku, na skupinových prezentáciách sa podieľal aj v Japonsku, Švajčiarsku, Francúzsku či Švédsku. Pôsobí v Prahe.
"Všestranný umelec, ktorý kreslil seriály podľa vzoru Rychlé šípy, píše eseje, texty, básne, tvorí hudbu, plastiky, je aj výtvarný kritik a fotograf. Nám tu predstavuje obrazy namaľované s hlbokým prežitkom, vnútorným cítením. Sú to presahy absolútna v koloristických abstrakciách, svetlo ako duchovná energia v priestore maľby, niekde s figúrou inde bez ľudí," povedal kurátor výstavy Peter Krivda.
Maliar potvrdil svoju radikálnu zmenu prístupu k tvorbe obrazov po roku 2004 a nielen tým, že začal maľovať prstami. Vtedy sa hlboko vpísal do jeho myslenia zážitok zo smrti matky, ktorú sprevádzal v tesnej blízkosti doma do úplného konca.
"Držal som ju za ruku sediac pri jej posteli a videl som, že zomierala šťastná. Cítil som svetlo, úžasný priestor slobody, pocit pokory a dostal som sa prirodzenou cestou ku kresťanstvu. No moje obrazy nie sú náboženské, aj keď je na nich osamelý pútnik v krajine. Je ťažké namaľovať svetlo, ktoré nevrhá tieň, odnikiaľ nikam nesmeruje, ale trvá večne," vyznal sa maliar. Piatkové (21.10.) otvorenie výstavy spestril niekoľkými vlastným pesničkami i hrou na gitare.
Výber akrylových malieb na plátne alebo sololite je z obdobia rokov 2014 až 2016. Sú to obrazy figuratívne, v ktorých sa autor zaoberá témou pokory ako duchovným princípom pochopenia zmyslu pominuteľného sveta. Ale aj diela abstraktné, v ktorých svetlo symbolizujúce večnú nádej vyjadruje to, čo presahuje našu dočasnú existenciu. Obidve tematické formy v niektorých dielach vzájomne prepája v jeden obsahový celok aby naznačil, že jedno bez druhého nie je schopné zmysluplnej jednoty.
Rodák z Příbrami Jan Paul (1956) už v detstve kreslil seriály pre časopis ABC. Vyučil sa aranžérstvu a vykonával rôzne práce v propagácií a výstavníctve. Študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe (1979-1985), venoval sa arteterapii vo Výchovnom ústave pre mládež v Prahe 9 (1984-1986). V rokoch 1987-1992 viedol v Prahe detskú výtvarnú skupinu, ktorá dosiahla mimoriadne úspechy.
Koncom roka 1989 organizoval medzigeneračnú výstavu Svornost 89, ktorá bola poslednou predrevolučnou výstavou v Československu. V roku 1987 vydal zbierku básni To, co je na duši a pseudonovelu Kristina a Jonathan. Je autorom maliarskeho projektu Prostor pre deti druhého stupňa základných škôl, učňovských a stredných škôl aj pre tzv. rizikové a telesne postihnuté skupiny detí a mládeže. Okrem mnohých českých miest mal samostatné výstavy v Holandsku, Dánsku a Nemecku, na skupinových prezentáciách sa podieľal aj v Japonsku, Švajčiarsku, Francúzsku či Švédsku. Pôsobí v Prahe.
