Výtvarníčka Katarína Beňová zaplnila obrazmi mandál bratislavskú galériu SPP. Na vyše 40 dielach prevažne rozmerov 1,2 krát 1 meter dominuje kruh v rôznych podobách.
Autor TASR
Bratislava 14. februára (TASR) – Výtvarníčka Katarína Beňová zaplnila obrazmi mandál bratislavskú galériu SPP. Na vyše 40 dielach prevažne rozmerov 1,2 krát 1 meter dominuje kruh v rôznych podobách. V ňom sú namaľované symboly zdobené aj Swarovského krištáľmi, diamantmi, striebrom a 23,75-karátovým zlatom.
"Mandalám sa venujem tri roky. Nič iné v súčasnosti nemaľujem, je to pre mňa jediný a stále otvorený obrazový cyklus," povedala pre TASR autorka.
Maľovaním mandál zachytáva na plátno všetko, čo ju od mladosti bavilo a zaujímalo. Sú to geometrické tvary, rôzne farby a ich význam, vášeň k histórii, symbolom a dávnym kultúram, ale aj pocit slobody, ktorý jej tvorba poskytuje.
Podľa Beňovej použitie mandál nie je viazané len na tradície hinduizmu a budhizmu. Už prví kresťania ich často využívali ako učebnú pomôcku. Najskôr vo forme nákresov na kostolných stenách, neskôr ako sklenené ružicové okná. V mandalách sa často objavuje posvätná geometria, ktorá je kľúčová pre jej blahodarné pôsobenie. Často sa im pripisujú nielen liečivé účinky, ale aj veľká ochrana. Priestory, v ktorých sa nachádzajú, čistia od negatívnych energií, pomáhajú tiež harmonizovať telo i myseľ.
Kvet života, Anjelská mandala, Mer-ka-ba, Diamandala, Mantra, Antahkarana, Jin a Jang, Keltský štít a ďalšie obrazy sú pestrofarebné alebo namaľované v rôznych odtieňoch hnedej, čiernej, červenej, zelenej a iných farieb.
Výstava potrvá do 31. marca. Potom bude reinštalovaná vo foyeri Úradu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK), ktorý podporil túto výstavu. Jej súčasťou budú prednášky spojené s diskusiou o archetypálnom dekoratívnom tvarosloví i obsahoch a symboloch mandál.
"Mandalám sa venujem tri roky. Nič iné v súčasnosti nemaľujem, je to pre mňa jediný a stále otvorený obrazový cyklus," povedala pre TASR autorka.
Maľovaním mandál zachytáva na plátno všetko, čo ju od mladosti bavilo a zaujímalo. Sú to geometrické tvary, rôzne farby a ich význam, vášeň k histórii, symbolom a dávnym kultúram, ale aj pocit slobody, ktorý jej tvorba poskytuje.
Podľa Beňovej použitie mandál nie je viazané len na tradície hinduizmu a budhizmu. Už prví kresťania ich často využívali ako učebnú pomôcku. Najskôr vo forme nákresov na kostolných stenách, neskôr ako sklenené ružicové okná. V mandalách sa často objavuje posvätná geometria, ktorá je kľúčová pre jej blahodarné pôsobenie. Často sa im pripisujú nielen liečivé účinky, ale aj veľká ochrana. Priestory, v ktorých sa nachádzajú, čistia od negatívnych energií, pomáhajú tiež harmonizovať telo i myseľ.
Kvet života, Anjelská mandala, Mer-ka-ba, Diamandala, Mantra, Antahkarana, Jin a Jang, Keltský štít a ďalšie obrazy sú pestrofarebné alebo namaľované v rôznych odtieňoch hnedej, čiernej, červenej, zelenej a iných farieb.
Výstava potrvá do 31. marca. Potom bude reinštalovaná vo foyeri Úradu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK), ktorý podporil túto výstavu. Jej súčasťou budú prednášky spojené s diskusiou o archetypálnom dekoratívnom tvarosloví i obsahoch a symboloch mandál.