Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 27. november 2024Meniny má Milan
< sekcia Bratislava

Čo nám zostalo po Keltoch? Atraktívnu výstavu si môžete zobrať domov

Expozícia Kelti v Bratislave počas slávnostnej prezentácie rovnomennej knihy v priestoroch Slovenského národného múzea - Historickom múzeu na Bratislavskom hrade 28. februára 2017. Foto: TASR/Pavel Neubauer

Nemalá časť obyvateľov metropoly Slovenska ani netuší, že pred viac ako dvoma tisíckami rokov sa na jeho území utváralo oppidum.

Bratislava 28. februára (TASR) - Na Bratislavskom hrade dnes slávnostne uviedli do života katalóg k archeologickej výstave Kelti z Bratislavy, ktorá návštevníkom ponúka pôsobivý pohľad do minulosti, do čias, kedy na území mesta žili Kelti - prvé po mene známe etnikum u nás. Slávnostnú prezentáciu publikácie spestril autorský sprievod v atraktívnej výstave, ktorá je verejnosti prístupná od 14. decembra 2016. Návštevníci sa priamo od kurátorov výstavy mohli dozvedieť o keltskej akropole na Bratislavskom hrade, najnovších nálezoch počas poslednej rekonštrukcie hradu, ako vyzeral hrad Devín v dobe laténskej, o zániku keltskej civilizácie v čase rímskych cisárov či keltskom mincovníctve v bratislavskom oppide.



Nemalá časť obyvateľov metropoly Slovenska ani netuší, že pred viac ako dvoma tisíckami rokov sa na jeho území utváralo oppidum, staroveké mestské osídlenie, podobné svojim rozsahom súčasnej mestskej časti Staré Mesto. Čo nám po Keltoch, pôvodných obyvateľoch zostalo? Dnes už vieme, že na hradnom kopci boli v prvom storočí pred Kristom honosné sídla keltskej aristokracie so všetkými módnymi prvkami svojej doby - antickými stavbami s nástennými maľbami a kvalitnými maltovými dlažbami. Ich stavbu si objednali priamo z antického Ríma. Práve tu ďaleko od Stredomoria, kde to nikto neočakával.

Autormi katalógu k výstave Kelti z Bratislavy, ktorý vydalo Slovenské národné múzeum - Historické múzeum, sú Igor Bazovský, Marek Budaj, Anton Fiala, Katarína Harmadyová, Margaréta Musilová, Branislav Resutík, Branislav Lesák, Radoslav Čambal, Alena Šefčáková, Branislav Kovár. Publikácia je podobne ako expozícia rozdelená na oblasti, ktoré výstava predstavuje. Nechýba keltské hrnčiarstvo, kovolejárstvo či keltsko-rímska dlažba. "Katalóg je rozčlenený na niekoľko štúdií, je tam štúdia, ktorá sa venuje keltskému mincovníctvu, čitateľ tu nájde štúdiu o Bratislavskom hrade a Keltoch. Pani Harmadyová urobila peknú časť celku, ktorá sa venuje Devínu, aj na expozícii aj v katalógu to veľmi dobre popísala," doplnil pre TASR Peter Barta, riaditeľ SMM - Historického múzea a komisár výstavy, ktorá je rozšírenou verziou minuloročnej expozície Kelti z Bratislavy uvedenej v talianskej Perugii.

P. Barta: Takmer všetky vystavené predmety si môže návštevník zobrať zo sebou vo forme katalógu


Katalóg k aktuálnej bratislavskej výstave archeologických nálezov z obdobia keltskej civilizácie je v slovenskej verzii. "Takmer všetky vystavené predmety si môže návštevník v katalógu odniesť domov. Do leta chceme vydať jeho anglicko-nemeckú mutáciu, aby aj zahraničný návštevník sa mohol dozvedieť o výstave viac. Ukazuje sa, že je záujem z cudziny o túto výstavu, s katalógom už môžeme rátať aj pre neďaleké Rakúsko," dodal Barta na margo novej publikácie, ktorú pokrstili špeciálnym produktom - medovým pivom zo Smoleníc.

Katalóg je dostupný v múzejnom obchode SNM - Historického múzea na Bratislavskom hrade a v e-shope SNM. Výstava Kelti z Bratislavy, ktorá okrem početných nálezov ponúka tiež pohľad do podzemného priestoru pod nádvorím Bratislavského hradu na časť zvyškov antických architektúr z prvého storočia pred Kristom, potrvá do 1. októbra.