Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Výtvarné či iné umelecké diela majú podľa neho historickú hodnotu, označuje ich za dokumenty doby.
Autor TASR
Bratislava 25. apríla (TASR) – Zveľadiť a skultúrniť verejný priestor nového bratislavského sídliska Petržalka malo jeho výtvarné dotvorenie. Zo zákona bolo totiž určité percento z ceny stavby určené práve na to. Diela sa začali postupne umiestňovať od polovice 80. rokov. V rozhovore pre TASR to hovorí fotograf Martin Kleibl, ktorý dlhodobo dokumentuje Petržalku. Najväčšie sídlisko na Slovensku i v strednej Európe oslavuje 50. výročie svojho založenia.
"Zmapovaných mám viac ako 100 umeleckých diel, ktoré sú v exteriéroch i interiéroch budov či v školách. Mnohé sa zachovali, niektoré nie. To sa týka hlavne tých, ktoré boli na stenách, najmä mozaiky a nástenné maľby, ktoré pri zatepľovaní padli za obeť," konštatuje Kleibl.
Výtvarné či iné umelecké diela majú podľa neho historickú hodnotu, označuje ich za dokumenty doby. Zaujímavé pritom podľa fotografa a dokumentaristu je, že v mnohých nenachádzame ideu v duchu socialistického realizmu, hoci si to mnohí môžu myslieť, keďže ide o socialistické sídlisko. Jednou z mála kontroverzných sôch je dielo od Jána Hučka s názvom Oddanosť strane. Väčšina diel sa však realizovala v druhej polovici 80. rokov, veľa diel pochádza z rokov 1989 a 1990.
"Mali voľnejšiu ruku, možno boli komisie benevolentnejšie. Pripustili aj autorov, ktorí predtým nemohli tvoriť," myslí si Kleibl. Príkladom boli nezachované diela od Jozefa Jankoviča, diela od Vladimíra Havrillu, Petra Rollera, Juraja Mihálika či Andreja Rudavského. Veľa diel podľa neho záhadne zmizlo, niektoré boli odcudzené, možno preto, lebo boli z bronzu, iné boli zničené pri zatepľovaní alebo iných stavebných úpravách.
Zaujímavé je tiež podľa neho študovať zápisnice a dokumenty o zadaniach a dielach v archívoch. "Je zaujímavé čítať, akú tému mali zobrazovať. Povinnosť zadania síce bola, ale výtvarník si to vedel prispôsobiť," podotýka Kleibl. Príkladom boli niektoré diela od Ivana Vychlopena, napríklad monumentálne maľby na Fedinovej či Tupolevovej ulici.
Veľa pamiatok zo starej Petržalky sa dodnes zachovalo. Je medzi nimi napríklad Kostol Povýšenia sv. Kríža od Vladimíra Karfíka či škola na Záporožskej ulici, štyri budovy prepojené koridormi, ktoré sa však nezachovali. V súčasnosti tam sídli napríklad bulharská škola. Na Kopčianskej ulici, oproti železničnej stanici, sa zachoval Dom riaditeľa smaltovne, tehlová budova stavaná technikou hrazdeného muriva.
Na nábreží zasa v minulosti fungovali tri veslárske kluby. Zachovala sa budova slovenského klubu, ktorá je funkčná. Stojí tiež nemecký klub, avšak napriek tomu, že je pamiatkou, chátra. Maďarský veslársky klub padol za obeť výstavbe Mosta SNP.
Atypické architektonické objekty vyzdvihuje historik zo Slovenskej akadémie vied (SAV) Peter Szalay. Jednou z nich je pošta na Mlynarovičovej ulici, ktorá však podľa neho stratila zateplením mnoho svojich architektonických kvalít. "Pri jednoduchých moderných formách stačí málo, jeden zásah, pár centimetrov polystyrénu a vyzerá to inak," povedal pre TASR.
Zabúdať podľa neho netreba ani na budovy polikliník či kultúrnych domov, ktoré boli oproti plánu postavené v oveľa menšej miere. Príkladom postmoderny je napríklad DK Zrkadlový háj, zaujímavý projekt je tiež obchodno-spoločenský komplex v Ovsišti.
"Zmapovaných mám viac ako 100 umeleckých diel, ktoré sú v exteriéroch i interiéroch budov či v školách. Mnohé sa zachovali, niektoré nie. To sa týka hlavne tých, ktoré boli na stenách, najmä mozaiky a nástenné maľby, ktoré pri zatepľovaní padli za obeť," konštatuje Kleibl.
Výtvarné či iné umelecké diela majú podľa neho historickú hodnotu, označuje ich za dokumenty doby. Zaujímavé pritom podľa fotografa a dokumentaristu je, že v mnohých nenachádzame ideu v duchu socialistického realizmu, hoci si to mnohí môžu myslieť, keďže ide o socialistické sídlisko. Jednou z mála kontroverzných sôch je dielo od Jána Hučka s názvom Oddanosť strane. Väčšina diel sa však realizovala v druhej polovici 80. rokov, veľa diel pochádza z rokov 1989 a 1990.
"Mali voľnejšiu ruku, možno boli komisie benevolentnejšie. Pripustili aj autorov, ktorí predtým nemohli tvoriť," myslí si Kleibl. Príkladom boli nezachované diela od Jozefa Jankoviča, diela od Vladimíra Havrillu, Petra Rollera, Juraja Mihálika či Andreja Rudavského. Veľa diel podľa neho záhadne zmizlo, niektoré boli odcudzené, možno preto, lebo boli z bronzu, iné boli zničené pri zatepľovaní alebo iných stavebných úpravách.
Zaujímavé je tiež podľa neho študovať zápisnice a dokumenty o zadaniach a dielach v archívoch. "Je zaujímavé čítať, akú tému mali zobrazovať. Povinnosť zadania síce bola, ale výtvarník si to vedel prispôsobiť," podotýka Kleibl. Príkladom boli niektoré diela od Ivana Vychlopena, napríklad monumentálne maľby na Fedinovej či Tupolevovej ulici.
Veľa pamiatok zo starej Petržalky sa dodnes zachovalo. Je medzi nimi napríklad Kostol Povýšenia sv. Kríža od Vladimíra Karfíka či škola na Záporožskej ulici, štyri budovy prepojené koridormi, ktoré sa však nezachovali. V súčasnosti tam sídli napríklad bulharská škola. Na Kopčianskej ulici, oproti železničnej stanici, sa zachoval Dom riaditeľa smaltovne, tehlová budova stavaná technikou hrazdeného muriva.
Na nábreží zasa v minulosti fungovali tri veslárske kluby. Zachovala sa budova slovenského klubu, ktorá je funkčná. Stojí tiež nemecký klub, avšak napriek tomu, že je pamiatkou, chátra. Maďarský veslársky klub padol za obeť výstavbe Mosta SNP.
Atypické architektonické objekty vyzdvihuje historik zo Slovenskej akadémie vied (SAV) Peter Szalay. Jednou z nich je pošta na Mlynarovičovej ulici, ktorá však podľa neho stratila zateplením mnoho svojich architektonických kvalít. "Pri jednoduchých moderných formách stačí málo, jeden zásah, pár centimetrov polystyrénu a vyzerá to inak," povedal pre TASR.
Zabúdať podľa neho netreba ani na budovy polikliník či kultúrnych domov, ktoré boli oproti plánu postavené v oveľa menšej miere. Príkladom postmoderny je napríklad DK Zrkadlový háj, zaujímavý projekt je tiež obchodno-spoločenský komplex v Ovsišti.
