Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Uviedla to pre TASR hlavná architektka metropoly SR Ingrid Konrad na medzinárodnej odbornej konferencii Slovenskej rady pre zelené budovy o udržateľnosti v architektúre a vo výstavbe.
Autor TASR
Bratislava 22. apríla (TASR) – Bratislava musí rozšíriť plochy zelene a určiť miesta, kde sa nikdy stavať nebude. Uviedla to pre TASR hlavná architektka metropoly SR Ingrid Konrad na medzinárodnej odbornej konferencii Slovenskej rady pre zelené budovy o udržateľnosti v architektúre a vo výstavbe, ktorá sa dnes koná v Bratislave.
Ako zdôraznila, parky a zelené plochy pomáhajú šetriť energiu v meste tým, že zabraňujú otepľovaniu budov. "Máme málo zelene, musíme v meste rozšíriť takéto plochy. Už teraz, keď sa stavajú parkoviská na teréne, predpisujeme, aby boli priepustné, zelené, aby to nebola spevnená plocha, aby sa zbytočne neprehrievali," priblížila Konrad.
Mesto aktuálne v rámci štúdie skúma verejné priestory a pešiu vzdialenosť obytných častí od parkov. Architektka je presvedčená, že každý Bratislavčan by mal mať do 300 až 500 metrov od domu plochu zelene s detským ihriskom či lavičkami, ak už nie veľký park.
"Za posledné roky nám až na výnimku nevznikli veľké parky. V územnom pláne nebolo definované, že konkrétne územie nesmie byť úplne zastavané. Výstavba tak rozdrobí územie a nevznikne celistvý park. Preto treba také celistvé plochy parkov, námestí so zeleňou v územných plánoch zadefinovať a povedať, že tu sa nikdy stavať nebude, táto plocha bude slúžiť obyvateľom," podčiarkla Konrad.
Za základnú úlohu mesta označila redukciu škodlivých odpadových látok z dopravy, budov či priemyslu. "Preto musí mesto ešte intenzívnejšie požadovať využívanie alternatívnych zdrojov energie, čiže znižovať energetickú stopu obyvateľa Bratislavy," dodala.
Výhodou Bratislavy je podľa jej hlavnej architektky to, že na rozdiel iných miest nemá problém s vodou. Úžitkovú vodu navrhuje viac využívať na polievanie ulíc a zelene v lete. Predstaviť si vie aj vytvorenie solárnej elektrárne v meste, ktorému pripisuje veľa slnečných dní.
Ako zdôraznila, parky a zelené plochy pomáhajú šetriť energiu v meste tým, že zabraňujú otepľovaniu budov. "Máme málo zelene, musíme v meste rozšíriť takéto plochy. Už teraz, keď sa stavajú parkoviská na teréne, predpisujeme, aby boli priepustné, zelené, aby to nebola spevnená plocha, aby sa zbytočne neprehrievali," priblížila Konrad.
Mesto aktuálne v rámci štúdie skúma verejné priestory a pešiu vzdialenosť obytných častí od parkov. Architektka je presvedčená, že každý Bratislavčan by mal mať do 300 až 500 metrov od domu plochu zelene s detským ihriskom či lavičkami, ak už nie veľký park.
"Za posledné roky nám až na výnimku nevznikli veľké parky. V územnom pláne nebolo definované, že konkrétne územie nesmie byť úplne zastavané. Výstavba tak rozdrobí územie a nevznikne celistvý park. Preto treba také celistvé plochy parkov, námestí so zeleňou v územných plánoch zadefinovať a povedať, že tu sa nikdy stavať nebude, táto plocha bude slúžiť obyvateľom," podčiarkla Konrad.
Za základnú úlohu mesta označila redukciu škodlivých odpadových látok z dopravy, budov či priemyslu. "Preto musí mesto ešte intenzívnejšie požadovať využívanie alternatívnych zdrojov energie, čiže znižovať energetickú stopu obyvateľa Bratislavy," dodala.
Výhodou Bratislavy je podľa jej hlavnej architektky to, že na rozdiel iných miest nemá problém s vodou. Úžitkovú vodu navrhuje viac využívať na polievanie ulíc a zelene v lete. Predstaviť si vie aj vytvorenie solárnej elektrárne v meste, ktorému pripisuje veľa slnečných dní.
