Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Tohtoročné pestrofarebné diela sú Figurálna alternatíva, Spomienky zo sídliska, Voľne namaľovaný rozpad a Nepriaznivý okamžik po 37 rokoch.
Autor TASR
Bratislava 6. marca (TASR) – Novú maliarsku tvorbu prezentuje Kristína Bukovčáková v bratislavskej galérii Dot. Výstavu veľkoplošných obrazov nazvala Apokalypsa krásy a potrvá do 2. apríla.
Tohtoročné pestrofarebné diela sú Figurálna alternatíva, Spomienky zo sídliska, Voľne namaľovaný rozpad a Nepriaznivý okamžik po 37 rokoch. Vlani namaľovala obrazy Narušené súkvetie tráv a stromov, Medúza, Prechod jediným známym územím, Odídenie a ďalšie. Najväčší z nich Ospalý pohyb je na ploche 2 x 2,1 metra. Ostatné sú trochu menšie.
Podľa Zuzany Dankovej z uvedenej galérie pre tvorbu Bukovčákovej je charakteristická sviežosť, spontánnosť a pozitívny apel. Zaoberá sa idealizovaným vzťahom človeka k prírode v technickej dobe. Príznačné je výrazné zafarbenie prírody a sveta vlastným vnímaním, posúvajúc zobrazenie na hranicu medzi skutočnosťou a poetickou inscenáciou reality. V obrazoch sa snaží dostať človeka z mesta do divokej krajiny. Tú vníma ako samovoľný obraz, ktorý vytvára sám seba. Naznačuje nekorigované situácie, mikropríbehy a svoj osobný odkaz k problematike krajiny a človeka. Prepája ich v jeden celok či vzájomnú symbiózu. V sérii Apokalypsa krásy nadväzuje na tieto východiská a opiera sa o problematiku krajiny a jej negatívneho vplyvu, ktorý ľudia priamo či nepriamo vytvárajú.
"Téma sa z doterajších prác vyvinula prirodzene a čoraz viac sa špecifikuje environmentálnym smerom, ktorým sa uberá príbeh predpovedajúci katastrofálne námety. Autorka sa snaží zobraziť a poukázať nedopovedanými príbehmi na dôležitosť krajiny, ktorá je prítomná všade, ale zároveň zraniteľná, krehká a miznúca. Vytvára si akúsi alternatívu reality, ktorá sa tvorí pri samotnom akte maľby. Z časti primitívne ťahy štetca nesú v sebe akúsi neopodstatnenosť, naznačuje v nich proces vznikajúcej a zanikajúcej krajiny a človeka v nej, ktorý nesie auru niečoho poetizujúceho, ale zároveň každodenného," hodnotí Danková.
Trnavská rodáčka Kristína Bukovčáková (1991) začala v roku 2011 študovať na Akadémii umení v Banskej Bystrici v Otvorenom ateliéri maľby u profesora Jána Kudličku a akademického maliara Rastislava Podobu. Absolvovala študijnú stáž v ateliéri profesora Andrzeja Bednarczyka na Akadémii umení v Krakove (2013). V štúdiu pokračuje v ateliéri Intermediálnej konfrontácie na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe pod vedením docenta Jiřího Davida a Milana Saláka. V prestížnej slovenskej súťaži Maľba roka bola druhá (2015) a vlani zvíťazila veľkoplošným obrazom Rozhovor o predstave.
Tohtoročné pestrofarebné diela sú Figurálna alternatíva, Spomienky zo sídliska, Voľne namaľovaný rozpad a Nepriaznivý okamžik po 37 rokoch. Vlani namaľovala obrazy Narušené súkvetie tráv a stromov, Medúza, Prechod jediným známym územím, Odídenie a ďalšie. Najväčší z nich Ospalý pohyb je na ploche 2 x 2,1 metra. Ostatné sú trochu menšie.
Podľa Zuzany Dankovej z uvedenej galérie pre tvorbu Bukovčákovej je charakteristická sviežosť, spontánnosť a pozitívny apel. Zaoberá sa idealizovaným vzťahom človeka k prírode v technickej dobe. Príznačné je výrazné zafarbenie prírody a sveta vlastným vnímaním, posúvajúc zobrazenie na hranicu medzi skutočnosťou a poetickou inscenáciou reality. V obrazoch sa snaží dostať človeka z mesta do divokej krajiny. Tú vníma ako samovoľný obraz, ktorý vytvára sám seba. Naznačuje nekorigované situácie, mikropríbehy a svoj osobný odkaz k problematike krajiny a človeka. Prepája ich v jeden celok či vzájomnú symbiózu. V sérii Apokalypsa krásy nadväzuje na tieto východiská a opiera sa o problematiku krajiny a jej negatívneho vplyvu, ktorý ľudia priamo či nepriamo vytvárajú.
"Téma sa z doterajších prác vyvinula prirodzene a čoraz viac sa špecifikuje environmentálnym smerom, ktorým sa uberá príbeh predpovedajúci katastrofálne námety. Autorka sa snaží zobraziť a poukázať nedopovedanými príbehmi na dôležitosť krajiny, ktorá je prítomná všade, ale zároveň zraniteľná, krehká a miznúca. Vytvára si akúsi alternatívu reality, ktorá sa tvorí pri samotnom akte maľby. Z časti primitívne ťahy štetca nesú v sebe akúsi neopodstatnenosť, naznačuje v nich proces vznikajúcej a zanikajúcej krajiny a človeka v nej, ktorý nesie auru niečoho poetizujúceho, ale zároveň každodenného," hodnotí Danková.
Trnavská rodáčka Kristína Bukovčáková (1991) začala v roku 2011 študovať na Akadémii umení v Banskej Bystrici v Otvorenom ateliéri maľby u profesora Jána Kudličku a akademického maliara Rastislava Podobu. Absolvovala študijnú stáž v ateliéri profesora Andrzeja Bednarczyka na Akadémii umení v Krakove (2013). V štúdiu pokračuje v ateliéri Intermediálnej konfrontácie na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe pod vedením docenta Jiřího Davida a Milana Saláka. V prestížnej slovenskej súťaži Maľba roka bola druhá (2015) a vlani zvíťazila veľkoplošným obrazom Rozhovor o predstave.
