Bratislava 28. apríla (TASR) - Letné terasy v historickom centre Bratislavy dostali nové pravidlá. Po novom väčšina z nich nesmie mať podestu, sedenia musia byť z ľahkých konštrukcií a ohradiť priestor možno len mobilným zábradlím z prírodných materiálov. Niektorí kaviarnici však s novými pravidlami nesúhlasia, podľa nich len vnášajú chaos a nič neriešia. Informáciu o pravidlách umiestňovania exteriérových sedení dnes vzali na vedomie staromestskí poslanci, platia už od 20. apríla.

Letné terasy podľa pravidiel nesmú svojim stvárnením, objemom či materiálmi narúšať historické prostredie centra mesta. Sedenie musí byť tiež z ľahkých konštrukcií a nesmie mať podestu. To však neplatí pre terasy, ktoré sú umiestnené na plochách so sklonom, aké sú napríklad v hornej časti Michalskej ulice. Súhlas však vtedy na podestu musia dať pamiatkari.

Ohradiť si terasy kompaktnou zábranou, napríklad z dosiek či skla alebo súvislým radom nádob na zeleň, prevádzkovatelia nesmú. "Prípadné ohradenie možno vykonať len ako jednoduché mobilné zábradlie zo subtílnych profilov," uvádza sa v pravidlách.

Aj stoličky a stoly by mali byť podľa pravidiel vyrobené zo subtílnych profilov v tradičných prírodných materiáloch, dreva či kovu. "V prípade výrobkov s výnimočnou dizajnovou a remeselnou kvalitou nie je vylúčené ani použitie súdobých materiálov," píše sa v pravidlách.

Terasy tiež podľa pravidiel majú byť zatienené markízami a slnečníkmi s textilným poťahom, najmä v krémových farbách a bez výrazných reklamných prvkov. Ak chce prevádzkovateľ podniku dať na markízu či slnečník logo svojej prevádzky, musí byť len o stupeň tmavšie alebo svetlejšie ako základná farba a malo by byť predovšetkým na lemoch. Mestská časť tiež zakázala napríklad samostatne stojace markízy i veľkoplošné slnečníky, ktoré zaberajú celú šírku historických komunikácií.

Prevádzkovatelia nemôžu v priestore umiestniť napríklad výčapné a chladiace pulty, grily, pokladne, osvetlenie či televízne obrazovky alebo koberce. Samospráva zakazuje aj riešenie terás v podobe samostatnej stavby. "Takto riešené letné terasy nerešpektujú ich sezónny charakter a vytvárajú nové špecifické stavby na plochách, ktoré sú primárne verejnými komunikáciami," uvádza sa v pravidlách, ktoré má kontrolovať mestská časť. Podľa starostu Radoslava Števčíka pravidlá nie sú nemenné.

"Tieto pravidlá v podstate nič neriešia, skôr znejasňujú podmienky a sú príliš všeobecné, nekonkrétne, nejasné a vytvárajú priestor pre nejednotné chápanie a rôzne diskriminačné a iracionálne rozhodnutia," zhodujú sa niektorí prevádzkovatelia reštaurácií a kaviarní. Mnohé ustanovenia si podľa nich tiež odporujú.

Kaviarnici tvrdia, že sami nie sú s dnešným stavom spokojní, no podľa nich sa to dá robiť aj lepšie. Od poslancov chcú, aby sa na vytvorení pravidiel mohli podieľať, lebo patria medzi zainteresované strany. Poukazujú na to, že za terasu o rozlohe 40 štvorcových metrov sa platí 6000 eur za celú sezónu, teda päť mesiacov. "Pri sto reštauráciách je to 600.000 eur, od roku 2004 je to 6 miliónov eur. To je dosť významná čiastka v rozpočte," podotýkajú prevádzkovatelia.

Starosta pripomenul, že mestská časť zase dáva pol milióna eur na denné upratovanie pešej zóny. "To sú peniaze, ktoré by sme mohli použiť na upratovanie aj iných častí. A letné exteriérové sedenia nemajú byť pre nás zdroj príjmov, máme ich daňou iba regulovať," podotkol. Taktiež 90 percent návštevníkov terás sú podľa Števčíka turisti a z turizmu má mestská časť nulu. Samospráva tak má podľa neho preto hlavne chrániť verejný priestor a Staromeštanov.

Starosta tiež upozornil, že žiadna terasa umiestnená dnes v pešej zóne nemá povolenie a je tam protiprávne. Samospráve ako správcovi komunikácie prevádzkari vyčítali, že o ich žiadostiach nerozhodla včas. Vo Viedni sú podľa nich terasy už od marca. "Ak by som im odpovedal skôr, muselo by to byť negatívne," podotkol starosta s tým, že daň budú musieť podniky doplatiť.