Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Starosta mestskej časti Vrakuňa je jednoznačne za zavedenie miestneho poplatku za rozvoj, no žiada, aby v rámci zmeny štatútu hlavného mesta bolo písomne deklarované, ako sa príjem z bude deliť.
Autor TASR
Bratislava 23. októbra (TASR) - Starostovia mestských častí Bratislavy sú jednoznačne za zavedenie miestneho poplatku za rozvoj. Žiadajú však, aby v rámci zmeny štatútu hlavného mesta bolo písomne deklarované, ako sa príjem z tohto poplatku bude deliť. V relácii Mesiac v Bratislave televízie Tablet.TV, ktorá má dnes premiéru, to uviedli poslanci bratislavského mestského zastupiteľstva a zároveň starostovia mestských častí Vrakuňa a Vajnory – Martin Kuruc a Ján Mrva.
"Čo nie je upravené v štatúte, nemusí úplne platiť," naznačil Kuruc, pričom upozornil, že v návrhu VZN, ktorý pripravilo mesto, spôsob a pomer deľby nie je uvedený. Mrva dodal, že úprava v štatúte je poistkou v prípade, že sa mestské časti s mestom nebudú môcť či chcieť v budúcnosti dohodnúť. „Takisto môže prísť iný primátor a ten bude mať iný názor a ústna či džentlmenská dohoda ho k ničomu nebude zaväzovať,“ povedal starosta Vajnôr.
Obaja starostovia pripúšťajú, že samotný pomer deľby príjmu medzi hlavné mesto a mestské časti je ešte otázny. Kým primátor Ivo Nesrovnal navrhuje delenie 50:50, starostovia zotrvávajú na návrhu 68:32 v prospech mestských častí. “Ak by to malo byť 50:50, tak výlučne za predpokladu, že aj tých svojich 50 percent bude magistrát investovať v rámci mestskej časti, z ktorej príjem za spoplatnenú stavbu pochádza. A aj s garanciou, že mesto bude s mestskou časťou konzultovať, kam by mali takéto investície smerovať," prízvukoval Kuruc.
Mrva však upozorňuje, že v rôznych mestských častiach je výrazne iný podiel majetku, ktorý je v správe magistrátu. "Napríklad v Petržalke je len sedem percent ciest, ktoré má v správe magistrát, v Rači je to zasa skoro 50 percent, všade je to úplne iné," pripomenul. Je preto presvedčený, že pomer 68:32 je spravodlivý aj vzhľadom na možné využitie príjmu z poplatku, ktoré dovoľuje zákon. "Príjem možno využiť ako kapitálové výdavky na stavby a projekty, ktoré vo väčšine prípadov realizuje nie hlavné mesto, ale mestská časť," skonštatoval.
Obaja starostovia stoja aj za záujmom mestských častí, aby správu poplatku nevykonávalo hlavné mesto, ako je to v návrhu VZN, ale práve mestské časti, ktoré plnia funkciu stavebných úradov. Podľa Kuruca je to logické a hlavne najprehľadnejšie a najjednoduchšie riešenie. Upozornil pritom na situácie, ktoré môžu v procese kolaudácie nastať. "Môže prísť k odročeniu, napadnutiu kolaudácie na súde či zrušeniu kolaudácie. Akoby sme to odkomunikovali s mestom, akoby sa vracali už vyrubené poplatky?" naznačil možné komplikácie v prípade, že správu bude vykonávať magistrát. Dodal však, že sa diskusii nebráni a ak ho niekto presvedčí, že v správe magistrátu to bude jednoduchšie a lepšie, nebude sa tomu tvrdohlavo brániť. Mrva argumentačnej prevahe v prospech mesta neverí. "Pri dnešnom fungovaní magistrátu som v tomto skeptický," vyjadril svoj názor.
Obaja starostovia si myslia, že v prípade rozvojového poplatku nemuselo k názorovým sporom dôjsť, ak by pripravovanému VZN predchádzala dlhšia intenzívna odborná diskusia. "Upozorňovali sme na to už pred rokom, keď prijali v parlamente tento zákon. Náš návrh pozná pán primátor už od marca, konať začal však až na konci augusta," upozornil Mrva.
"Čo nie je upravené v štatúte, nemusí úplne platiť," naznačil Kuruc, pričom upozornil, že v návrhu VZN, ktorý pripravilo mesto, spôsob a pomer deľby nie je uvedený. Mrva dodal, že úprava v štatúte je poistkou v prípade, že sa mestské časti s mestom nebudú môcť či chcieť v budúcnosti dohodnúť. „Takisto môže prísť iný primátor a ten bude mať iný názor a ústna či džentlmenská dohoda ho k ničomu nebude zaväzovať,“ povedal starosta Vajnôr.
Obaja starostovia pripúšťajú, že samotný pomer deľby príjmu medzi hlavné mesto a mestské časti je ešte otázny. Kým primátor Ivo Nesrovnal navrhuje delenie 50:50, starostovia zotrvávajú na návrhu 68:32 v prospech mestských častí. “Ak by to malo byť 50:50, tak výlučne za predpokladu, že aj tých svojich 50 percent bude magistrát investovať v rámci mestskej časti, z ktorej príjem za spoplatnenú stavbu pochádza. A aj s garanciou, že mesto bude s mestskou časťou konzultovať, kam by mali takéto investície smerovať," prízvukoval Kuruc.
Mrva však upozorňuje, že v rôznych mestských častiach je výrazne iný podiel majetku, ktorý je v správe magistrátu. "Napríklad v Petržalke je len sedem percent ciest, ktoré má v správe magistrát, v Rači je to zasa skoro 50 percent, všade je to úplne iné," pripomenul. Je preto presvedčený, že pomer 68:32 je spravodlivý aj vzhľadom na možné využitie príjmu z poplatku, ktoré dovoľuje zákon. "Príjem možno využiť ako kapitálové výdavky na stavby a projekty, ktoré vo väčšine prípadov realizuje nie hlavné mesto, ale mestská časť," skonštatoval.
Obaja starostovia stoja aj za záujmom mestských častí, aby správu poplatku nevykonávalo hlavné mesto, ako je to v návrhu VZN, ale práve mestské časti, ktoré plnia funkciu stavebných úradov. Podľa Kuruca je to logické a hlavne najprehľadnejšie a najjednoduchšie riešenie. Upozornil pritom na situácie, ktoré môžu v procese kolaudácie nastať. "Môže prísť k odročeniu, napadnutiu kolaudácie na súde či zrušeniu kolaudácie. Akoby sme to odkomunikovali s mestom, akoby sa vracali už vyrubené poplatky?" naznačil možné komplikácie v prípade, že správu bude vykonávať magistrát. Dodal však, že sa diskusii nebráni a ak ho niekto presvedčí, že v správe magistrátu to bude jednoduchšie a lepšie, nebude sa tomu tvrdohlavo brániť. Mrva argumentačnej prevahe v prospech mesta neverí. "Pri dnešnom fungovaní magistrátu som v tomto skeptický," vyjadril svoj názor.
Obaja starostovia si myslia, že v prípade rozvojového poplatku nemuselo k názorovým sporom dôjsť, ak by pripravovanému VZN predchádzala dlhšia intenzívna odborná diskusia. "Upozorňovali sme na to už pred rokom, keď prijali v parlamente tento zákon. Náš návrh pozná pán primátor už od marca, konať začal však až na konci augusta," upozornil Mrva.
