Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vo väčšine budú štítky umiestnené do stredu veka nádoby, v časti, kde sa nachádzajú úchyty na otvorenie. Štítky budú nalepené a vo všetkých štyroch rohoch prinitované.
Autor TASR
Bratislava 13. novembra (TASR) - V Bratislave budú môcť nevidiaci a slabozrakí triediť a vynášať odpad komfortne a hygienicky. Umožnia im to reliéfne štítky s Braillovým písmom, reliéfnou latinkou a piktogramami. Pri príležitosti Medzinárodného dňa nevidiacich (13. 11.) pribudnú na 150 zberných nádobách. Na potreby ľudí so zrakovým znevýhodnením takto reaguje Odvoz a likvidácia odpadu (OLO) v spolupráci s hlavným mestom a Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS). Bratislava sa tak po Martine stáva druhým mestom na Slovensku.
"Človek, ktorý vidí, zoberie plastový obal a vyhodí ho do nádoby žltej farby. Nevidiaci, ale aj niektorí slabozrakí potrebujú najskôr zistiť, ktorá nádoba je žltá, teda na plast," vysvetľuje členka ÚNSS Dušana Blašková.
Pokiaľ vynášajú odpad bez pomoci rodinného príslušníka či asistenta, to, aká nádoba pred nimi stojí, môžu rozoznať tromi spôsobmi. Slabozrakí zvyškom zraku, avšak len v prípade, že je dobrá viditeľnosť, čiže svieti slnko, nie je hmla či nemrholí. Nevidiaci buď podľa kovového alebo plastového zvuku, ktorý nádoba vydá, keď sa jej dotknú bielou palicou, alebo tým, že prehmatajú veko nádoby.
"Štítky nám pomôžu nielen správne a hygienicky triediť, ale tiež posilnia našu samostatnosť a sebadôveru," podotýka Blašková.
Reliéfne štítky sú vyrobené z plastu, každý z nich má rozmer desať krát desať centimetrov a farbu príslušnej zbernej nádoby. Podklad je v porovnaní s písmom a líniami piktogramu kontrastný, aby ho dokázali bez ťažkostí vnímať aj slabozrakí. V hornej polovici sa nachádza piktogram symbolizujúci druh odpadu, v dolnej je názov odpadu v reliéfnej latinke a pod tým aj v Braillovom písme. Jedinú výnimku má štítok na zmesový komunálny odpad, ktorý je bez piktogramu.
Vo väčšine budú štítky umiestnené do stredu veka nádoby, v časti, kde sa nachádzajú úchyty na otvorenie. Štítky budú nalepené a vo všetkých štyroch rohoch prinitované. "Inštruujeme posádky v teréne, aby po odvoze odpadu ukladali špeciálne označené nádoby vždy v rovnakom poradí a na rovnaké miesto," konštatuje Zuzana Balková z OLO s tým, že potrebám nevidiacich prispôsobili aj Alchýmiu triedenia komunálneho odpadu.
Slovenská legislatíva zatiaľ neurčuje mestám, obciam a zberovým spoločnostiam parametre, umiestnenie ani odporúčanie v súvislosti s reliéfnymi štítkami na zberných nádobách. Martin a Bratislava sa projektom inšpirovali v Čechách.
"Je dôležité, aby boli pevnou súčasťou sprístupňovania informácií, ktoré sú pre ľudí bez zrakového postihnutia bežne dostupné pri vykonávaní každodenných aktivít," podotýka koordinátor Slovenskej autority pre Braillovo písmo Michal Tkáčik.
ÚNSS má v Martine 115 členov, v Bratislave viac ako 200. Naprieč Slovenskom je evidovaných takmer 3000 členov so zrakovým znevýhodnením. Členstvo v organizácii je dobrovoľné, takže celkové číslo ľudí so zrakovým postihnutím na Slovensku je iné. WHO uvádza, že zrakové postihnutie sa týka 1,5 až dvoch percent populácie.
"Človek, ktorý vidí, zoberie plastový obal a vyhodí ho do nádoby žltej farby. Nevidiaci, ale aj niektorí slabozrakí potrebujú najskôr zistiť, ktorá nádoba je žltá, teda na plast," vysvetľuje členka ÚNSS Dušana Blašková.
Pokiaľ vynášajú odpad bez pomoci rodinného príslušníka či asistenta, to, aká nádoba pred nimi stojí, môžu rozoznať tromi spôsobmi. Slabozrakí zvyškom zraku, avšak len v prípade, že je dobrá viditeľnosť, čiže svieti slnko, nie je hmla či nemrholí. Nevidiaci buď podľa kovového alebo plastového zvuku, ktorý nádoba vydá, keď sa jej dotknú bielou palicou, alebo tým, že prehmatajú veko nádoby.
"Štítky nám pomôžu nielen správne a hygienicky triediť, ale tiež posilnia našu samostatnosť a sebadôveru," podotýka Blašková.
Reliéfne štítky sú vyrobené z plastu, každý z nich má rozmer desať krát desať centimetrov a farbu príslušnej zbernej nádoby. Podklad je v porovnaní s písmom a líniami piktogramu kontrastný, aby ho dokázali bez ťažkostí vnímať aj slabozrakí. V hornej polovici sa nachádza piktogram symbolizujúci druh odpadu, v dolnej je názov odpadu v reliéfnej latinke a pod tým aj v Braillovom písme. Jedinú výnimku má štítok na zmesový komunálny odpad, ktorý je bez piktogramu.
Vo väčšine budú štítky umiestnené do stredu veka nádoby, v časti, kde sa nachádzajú úchyty na otvorenie. Štítky budú nalepené a vo všetkých štyroch rohoch prinitované. "Inštruujeme posádky v teréne, aby po odvoze odpadu ukladali špeciálne označené nádoby vždy v rovnakom poradí a na rovnaké miesto," konštatuje Zuzana Balková z OLO s tým, že potrebám nevidiacich prispôsobili aj Alchýmiu triedenia komunálneho odpadu.
Slovenská legislatíva zatiaľ neurčuje mestám, obciam a zberovým spoločnostiam parametre, umiestnenie ani odporúčanie v súvislosti s reliéfnymi štítkami na zberných nádobách. Martin a Bratislava sa projektom inšpirovali v Čechách.
"Je dôležité, aby boli pevnou súčasťou sprístupňovania informácií, ktoré sú pre ľudí bez zrakového postihnutia bežne dostupné pri vykonávaní každodenných aktivít," podotýka koordinátor Slovenskej autority pre Braillovo písmo Michal Tkáčik.
ÚNSS má v Martine 115 členov, v Bratislave viac ako 200. Naprieč Slovenskom je evidovaných takmer 3000 členov so zrakovým znevýhodnením. Členstvo v organizácii je dobrovoľné, takže celkové číslo ľudí so zrakovým postihnutím na Slovensku je iné. WHO uvádza, že zrakové postihnutie sa týka 1,5 až dvoch percent populácie.
