Devín je pre dlhy od roku 2005 v nútenej správe. Zadlžovanie Devína sa začalo v roku 1996, keď sa vytvorila skupina, ktorá chcela pod hlavičkou mestskej časti vyvíjať realitnú a developerskú činnosť.
Autor TASR
Bratislava 21. februára (TASR) – Najlepším riešením situácie bratislavského Devína, ktorý je dlhé roky v nútenej správe, by bola zmena legislatívy zo strany štátu, teda Ministerstva financií (MF) SR. Pre TASR to uviedla hovorkyňa Bratislavy Dagmar Schmucková s tým, že na tak extrémne zadlženie samosprávy zákony pripravené nie sú. Rezort financií je na ďalšie metodické usmernenia pripravený, sanovať dlhy samospráv však nemôže.
"Hlavné mesto spolu s ministerstvom financií od roku 2020 analyzovalo sedem inovatívnych možností a riešení nútenej správy mestskej časti Devín. Viaceré z nich sú realizovateľné jedine so zapojením štátu či ďalších aktérov," skonštatovala Schmucková.
Podotýka, že zákony nie sú pripravené na také zadlženie, v akom sa Devín ocitol pred zavedením dlhovej brzdy a režimu nútenej správy obce. Situáciu by podľa mesta pomohla vyriešiť legislatívna zmena, ktorá by oddlženie mestskej časti umožnila. Jeden z návrhov preto takúto zmenu iniciuje.
S cieľom riešiť oddlženie Devína vznikla ešte v minulom volebnom období z iniciatívy primátora Bratislavy pracovná skupina. Tá by sa mala zároveň v najbližšom období zaoberať konkrétnymi krokmi, aby sa situácia v mestskej časti Devín zlepšila. Jej zvolanie iniciovala na februárovom zasadnutí aj komisia finančnej stratégie, pôsobiaca pri mestskom zastupiteľstve.
Ministerstvo financií pripomína, že podmienky na prípadné zrušenie nútenej správy sú definované v zákone o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. "Otázky, či a ako dôjde k zrušeniu nútenej správy, je potrebné komunikovať s mestom, ktoré zabezpečilo núteného správcu, a ktoré má predmetnú nútenú správu vo svojej kompetencii," povedal pre TASR tlačový odbor rezortu financií.
Ministerstvo potvrdilo, že v tejto téme prebieha častá komunikácia. Deklaruje, že je naďalej pripravené poskytovať metodické usmernenia jednotlivých krokov. Podotýka však, že podľa zákona nemôže vstupovať do procesu a ani žiadnym spôsobom napríklad sanovať dlhy samospráv. "Konkrétne kroky sú tak len v kompetencii správcu," doplnil rezort.
Starostka Devína Jana Jakubkovič ešte vlani pre TASR uviedla, že nové vedenie mestskej časti bude opätovne apelovať na kompetentných, aby situáciu riešili. Pripomenula, že mestská časť nie je schopná sama vyriešiť stav nútenej správy, a to najmä s ohľadom na jej "neskutočne" dlhé trvanie. Bez pomocnej ruky zo strany mesta, ktorého je Devín súčasťou, či štátu nie je samospráva schopná situáciu vyriešiť. Samospráva spláca dlh vo výške takmer 11 miliónov eur sumou 7000 eur ročne. Zabezpečovanie stavu nútenej správy stojí približne 15.000 eur, ďalších približne 10.000 eur spláca na prebiehajúcich exekúciách.
Devín je pre dlhy od roku 2005 v nútenej správe. Zadlžovanie Devína sa začalo v roku 1996, keď sa vytvorila skupina, ktorá chcela pod hlavičkou mestskej časti vyvíjať realitnú a developerskú činnosť.
"Hlavné mesto spolu s ministerstvom financií od roku 2020 analyzovalo sedem inovatívnych možností a riešení nútenej správy mestskej časti Devín. Viaceré z nich sú realizovateľné jedine so zapojením štátu či ďalších aktérov," skonštatovala Schmucková.
Podotýka, že zákony nie sú pripravené na také zadlženie, v akom sa Devín ocitol pred zavedením dlhovej brzdy a režimu nútenej správy obce. Situáciu by podľa mesta pomohla vyriešiť legislatívna zmena, ktorá by oddlženie mestskej časti umožnila. Jeden z návrhov preto takúto zmenu iniciuje.
S cieľom riešiť oddlženie Devína vznikla ešte v minulom volebnom období z iniciatívy primátora Bratislavy pracovná skupina. Tá by sa mala zároveň v najbližšom období zaoberať konkrétnymi krokmi, aby sa situácia v mestskej časti Devín zlepšila. Jej zvolanie iniciovala na februárovom zasadnutí aj komisia finančnej stratégie, pôsobiaca pri mestskom zastupiteľstve.
Ministerstvo financií pripomína, že podmienky na prípadné zrušenie nútenej správy sú definované v zákone o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. "Otázky, či a ako dôjde k zrušeniu nútenej správy, je potrebné komunikovať s mestom, ktoré zabezpečilo núteného správcu, a ktoré má predmetnú nútenú správu vo svojej kompetencii," povedal pre TASR tlačový odbor rezortu financií.
Ministerstvo potvrdilo, že v tejto téme prebieha častá komunikácia. Deklaruje, že je naďalej pripravené poskytovať metodické usmernenia jednotlivých krokov. Podotýka však, že podľa zákona nemôže vstupovať do procesu a ani žiadnym spôsobom napríklad sanovať dlhy samospráv. "Konkrétne kroky sú tak len v kompetencii správcu," doplnil rezort.
Starostka Devína Jana Jakubkovič ešte vlani pre TASR uviedla, že nové vedenie mestskej časti bude opätovne apelovať na kompetentných, aby situáciu riešili. Pripomenula, že mestská časť nie je schopná sama vyriešiť stav nútenej správy, a to najmä s ohľadom na jej "neskutočne" dlhé trvanie. Bez pomocnej ruky zo strany mesta, ktorého je Devín súčasťou, či štátu nie je samospráva schopná situáciu vyriešiť. Samospráva spláca dlh vo výške takmer 11 miliónov eur sumou 7000 eur ročne. Zabezpečovanie stavu nútenej správy stojí približne 15.000 eur, ďalších približne 10.000 eur spláca na prebiehajúcich exekúciách.
Devín je pre dlhy od roku 2005 v nútenej správe. Zadlžovanie Devína sa začalo v roku 1996, keď sa vytvorila skupina, ktorá chcela pod hlavičkou mestskej časti vyvíjať realitnú a developerskú činnosť.