Bratislava 25. novembra (TASR) – Najväčší mykologický herbár na Slovensku sa nachádza v Prírodovednom múzeu Slovenského národného múzea (SNM) v Bratislave. Obsahuje viac ako 30.000 položiek vyšších i nižších húb a každý rok sa rozrastá o stovky nových nálezov.

„Zaujímavé je, že takmer polovicu z nich nazbieral a na svoju dobu aj pomerne presne určil slovenský vlastivedný bádateľ Andrej Kmeť (1841 – 1908). Venoval sa prírodným vedám, geológii, mineralógii, paleontológii a osobitne botanike, a teda aj hubám,“ konštatovala správkyňa herbára, mykologička SNM Ivona Kautmanová. To znamená, že najstaršie položky v herbári majú viac než 150 rokov. Sú stále k dispozícii na vedecké účely.

„Okrem toho herbárová zbierka pochádza z vlastného výskumu, mnoho zaujímavých húb prinesú aj hubári do poradne, ktorá v múzeu funguje počas hubárskej sezóny. Niekedy svoje nálezy prinesú zanietení amatérski mykológovia, ktorí si budujú vlastné herbáre a občas sa takto ku nám dostanú už z ich pozostalosti. Časť sme získali tiež delimitáciou z regionálnych múzeí,“ dodala Kautmanová.

Jednotlivé herbárové položky sa podobajú rastlinným herbárom. Ak sú huby menšie, sušia sa celé pri teplote do 40 stupňov Celzia. Ak sú to huby väčšie, je potrebné ich nakrájať naprieč celou plodnicou aj s hlúbikom, aby sa zachoval ich tvar. Hrúbka by mala byť približne pol centimetra. Takisto ich je potrebné dôkladne presušiť. Uložia sa do špeciálnych vreciek, kde sa udržujú v suchu. Dôležité je opatriť ich etiketou, na ktorej je napísaný vedecký názov huby v latinčine, miesto a dátum nálezu, kto hubu zbieral a kto ju určil. Ak nie je huba ešte určená, čaká na ďalší vedecký výskum. V usušených vzorkách sa totiž zachovajú všetky ich znaky aj celé stáročia.

Iba niektoré druhy húb sa dajú určiť podľa vonkajších znakov, tvaru farby či vône. „Ak má byť určenie huby spoľahlivé a vedecké, až 99 percent vzoriek treba skúmať a určovať pod mikroskopom. Hľadáme špecifické mikroskopické znaky húb, ktoré má každý druh jedinečné. Najčastejšie sú to výtrusy, ich veľkosť, tvar alebo farba, či povrch. Potom sú to aj ďalšie znaky, čo už považujem za vysokú školu mykológie. Sú to cystidy, bazídiá, tvar buniek, ich vlákna v dužine, v pokožke klobúka a podobne. Tieto znaky je však potom potrebné porovnávať podľa vedeckého kľúča a inými mykológmi popísaných druhov zverejnených v odbornej literatúre. Ale to je práve tá najťažšia práca mykológa,“ objasnila Kautmanová.

Najvzácnejšou časťou herbára sú takzvané typové položky. Sú to nálezy nových druhov húb pre vedu. V múzeu ich uchovávajú v pancierovej skrini, v ktorej majú približne sto typových položiek nazbieraných prevažne na území Slovenska alebo v okolitých krajinách.