Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa primátora hlavného mesta je navrhovaný systém slobodný a keď budú Staré Mesto, Nové Mesto, Petržalka či Ružinov chcieť a budú cítiť, že sú pripravené, vtedy sa pripoja.
Autor TASR
Bratislava 2. novembra (TASR) – Zavedenie jednotnej parkovacej politiky v Bratislave má zmysel aj bez účasti niektorej z centrálnych mestských častí, ako je Staré Mesto, Nové Mesto, Petržalka či Ružinov. Tvrdí to primátor hlavného mesta Ivo Nesrovnal, ktorý si však praje, aby sa do jednotného parkovania na začiatku zapojili práve tieto štyri veľké mestské časti. "Navrhovaný systém je však slobodný. Keď budú chcieť a budú cítiť, že sú pripravené, vtedy sa pripoja," povedal.
Mestské časti, ktoré sa zapoja do parkovacej politiky, by mali dostať 75 percent príjmu z parkovania a mestu by patrilo zvyšných 25 percent. S takouto deľbou počíta primátor v návrhu dodatku štatútu hlavného mesta, ktorý je momentálne v druhom kole pripomienkovania mestskými časťami. Návrh sa zaoberá aj komunikáciami, ktoré mesto pre účely parkovania poskytne mestským častiam.
"Môže sa stať, že mestské časti nevyčerpajú celú lehotu na jeho pripomienkovanie a bude schválený skôr. Ak nie, predložím ho spolu s návrhom všeobecne záväzného nariadenia (VZN) k parkovacej politike na zastupiteľstvo a požiadam poslancov, aby mi dali mandát, aby som štatút v tomto znení dorokoval s mestskými časťami," skonštatoval primátor. Návrh VZN k parkovacej politike chce predložiť primátor na novembrové mestské zastupiteľstvo.
Parkovací systém, ktorý mesto navrhuje, je podľa Nesrovnala slobodný a mestské časti si budú môcť určiť, kedy a či sa doň zapoja. Taktiež si budú môcť stanoviť cenu rezidentskej i abonentskej karty a jednotlivé zóny státia. "Centrálna bude len strecha systému, ktorú bude spravovať mesto. Rovnako mesto zadefinuje minimálne aj maximálne poplatky a ceny za parkovanie a bude garantovať otvorenosť systému tak, aby si každá mestská časť mohla parkovanie spravovať sama alebo nájsť si partnera, ktorý sa do mestského systému bez problémov pripojí," vysvetlil primátor.
Za rezidentskú parkovaciu kartu pre prvé vozidlo navrhuje mesto sumu v rozmedzí 20 – 100 eur na jeden rok. V prípade dočasného parkovania nerezidentov v jednotlivých zónach navrhuje samospráva spoplatnenie v rozhraní 0,20 až päť eur na hodinu. Abonenti si zasa budú môcť zakúpiť parkovaciu kartu, ktorá by mala stáť minimálne päťnásobok a maximálne 50-násobok sumy rezidentskej parkovacej karty. Finálnu výšku poplatkov si ustanovia jednotlivé mestské časti. "Bratislavčania, ktorí budú jazdiť do iných mestských častí, než majú trvalý pobyt, budú mať 50-percentnú zľavu v týchto častiach a nebudú považovaní za nerezidentov," podotkol Nesrovnal.
Ak parkovaciu politiku mestskí poslanci v novembri schvália, podľa primátora pôjde len o prvý krok a celý systém sa bude v roku 2017 zrejme len polroka nastavovať. Mesto sa bude musieť do budúcnosti zamerať aj na modernizáciu MHD, budovanie nových cyklotrás či na spoluprácu pri budovaní záchytných parkovísk parkovacích domov.
Bratislavskí starostovia sa však na októbrovom rokovaní Regionálneho združenia bratislavských mestských častí uzniesli, že budú trvať na pôvodných princípoch parkovacej politiky dohodnutých ešte v predchádzajúcom volebnom období. "Na jednej strane hovorí primátor o decentralizovanom systéme a ako vychádza mestským častiam v ústrety, na druhej strane predkladá absolútne centralizovaný model, ktorý vôbec nepočíta s úlohou mestských častí, respektíve dáva im iba povinnosť administratívne zabezpečiť systém," uvádza združenie vo svojom aktuálnom stanovisku.
Mestské časti, ktoré sa zapoja do parkovacej politiky, by mali dostať 75 percent príjmu z parkovania a mestu by patrilo zvyšných 25 percent. S takouto deľbou počíta primátor v návrhu dodatku štatútu hlavného mesta, ktorý je momentálne v druhom kole pripomienkovania mestskými časťami. Návrh sa zaoberá aj komunikáciami, ktoré mesto pre účely parkovania poskytne mestským častiam.
"Môže sa stať, že mestské časti nevyčerpajú celú lehotu na jeho pripomienkovanie a bude schválený skôr. Ak nie, predložím ho spolu s návrhom všeobecne záväzného nariadenia (VZN) k parkovacej politike na zastupiteľstvo a požiadam poslancov, aby mi dali mandát, aby som štatút v tomto znení dorokoval s mestskými časťami," skonštatoval primátor. Návrh VZN k parkovacej politike chce predložiť primátor na novembrové mestské zastupiteľstvo.
Parkovací systém, ktorý mesto navrhuje, je podľa Nesrovnala slobodný a mestské časti si budú môcť určiť, kedy a či sa doň zapoja. Taktiež si budú môcť stanoviť cenu rezidentskej i abonentskej karty a jednotlivé zóny státia. "Centrálna bude len strecha systému, ktorú bude spravovať mesto. Rovnako mesto zadefinuje minimálne aj maximálne poplatky a ceny za parkovanie a bude garantovať otvorenosť systému tak, aby si každá mestská časť mohla parkovanie spravovať sama alebo nájsť si partnera, ktorý sa do mestského systému bez problémov pripojí," vysvetlil primátor.
Za rezidentskú parkovaciu kartu pre prvé vozidlo navrhuje mesto sumu v rozmedzí 20 – 100 eur na jeden rok. V prípade dočasného parkovania nerezidentov v jednotlivých zónach navrhuje samospráva spoplatnenie v rozhraní 0,20 až päť eur na hodinu. Abonenti si zasa budú môcť zakúpiť parkovaciu kartu, ktorá by mala stáť minimálne päťnásobok a maximálne 50-násobok sumy rezidentskej parkovacej karty. Finálnu výšku poplatkov si ustanovia jednotlivé mestské časti. "Bratislavčania, ktorí budú jazdiť do iných mestských častí, než majú trvalý pobyt, budú mať 50-percentnú zľavu v týchto častiach a nebudú považovaní za nerezidentov," podotkol Nesrovnal.
Ak parkovaciu politiku mestskí poslanci v novembri schvália, podľa primátora pôjde len o prvý krok a celý systém sa bude v roku 2017 zrejme len polroka nastavovať. Mesto sa bude musieť do budúcnosti zamerať aj na modernizáciu MHD, budovanie nových cyklotrás či na spoluprácu pri budovaní záchytných parkovísk parkovacích domov.
Bratislavskí starostovia sa však na októbrovom rokovaní Regionálneho združenia bratislavských mestských častí uzniesli, že budú trvať na pôvodných princípoch parkovacej politiky dohodnutých ešte v predchádzajúcom volebnom období. "Na jednej strane hovorí primátor o decentralizovanom systéme a ako vychádza mestským častiam v ústrety, na druhej strane predkladá absolútne centralizovaný model, ktorý vôbec nepočíta s úlohou mestských častí, respektíve dáva im iba povinnosť administratívne zabezpečiť systém," uvádza združenie vo svojom aktuálnom stanovisku.
