Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hlavné mesto sa v minulosti vyjadrilo, že problém vníma vážne, riešenie problému však vidí primárne na strane štátu a konkrétne ministerstva financií.
Autor TASR
Bratislava 20. novembra (TASR) - Nové vedenie bratislavskej mestskej časti Devín, ktorá je dlhé roky v nútenej správe, bude opätovne apelovať na kompetentných, aby situáciu riešili. Snahou bude predstaviteľom hlavného mesta i štátu opätovne priblížiť situáciu samosprávy, ako aj vysvetliť, aké neefektívne je tento jej stav udržiavať. Pre TASR to uviedla novozvolená starostka Devína Jana Jakubkovič.
Podľa budúcej šéfky miestnej samosprávy netreba opomínať ani fakt, že Devín je súčasťou hlavného mesta, nie samostatnou obcou. "V zmysle zákona o rozpočtových pravidlách má našu nútenú správu riadiť práve hlavné mesto, ktoré menuje núteného správcu. Žiaľ, tam nateraz starostlivosť bratislavského magistrátu začína aj končí," konštatuje Jakubkovič.
Opätovne pripomína, že mestská časť nie je schopná sama vyriešiť stav nútenej správy, a to najmä s ohľadom na jej "neskutočne" dlhé trvanie. Namiesto ozdravenia prináša každoročné navýšenie dlhu na úrokoch o približne 250.000 eur, zároveň nemožnosť mestskej časti plniť si svoje zákonné povinnosti voči občanom. Suma predstavuje približne štvrtinu rozpočtu Devína.
Samospráva v súčasnosti spláca dlh vo výške takmer 11 miliónov eur sumou 7000 eur ročne. Zabezpečovanie stavu nútenej správy stojí približne 15.000 eur, ďalších približne 10.000 eur spláca na prebiehajúcich exekúciách. Takéto nakladanie s verejnými financiami je podľa Jakubkovič v priamom rozpore s princípmi hospodárnosti nakladania s financiami a dlh obce len viac prehlbuje.
"Bez pomocnej ruky zo strany mesta či štátu nie sme schopní situáciu vyriešiť. Hlavnému mestu sme viaceré alternatívy riešenia už navrhovali," povedala. Poukazuje na to, že jeden precedens na riešenie nútenej správy na Slovensku je, a to oddlženie mesta Martin. Rovnako tak judikatúra európskeho súdneho dvora dáva mestskej časti nádej, že sa dočká pomoci od inštitúcií mesta či štátu, "ktorých kontrolné mechanizmy absolútne zlyhali, keďže dopustili vznik a udržiavanie permanentného zadlžovania obce."
V kontexte vzťahu mestskej časti s Bratislavou zároveň zdôrazňuje, že mestská časť ako jediná nezískala majetok, ktorý bol v roku 2006 prevedený na iné mestské časti. Jej podiel naďalej vlastní Bratislava a v prípade jeho predaja nezíska samospráva adekvátnu protihodnotu. Zabúdať podľa nej netreba ani na to, že hlavné mesto si berie polovicu podielových daní, na debatu podľa nej je, či za to dostáva služby v reálnej protihodnote. Otázky bude treba podľa nej postupne otvárať na úrovni mesta, vlády a príslušných ministerstiev.
Prioritou pre nové vedenie mestskej časti bude tiež priniesť investície mesta či mestských podnikov aj do Devína, ktorý je podľa nej dlhodobo na pokraji akéhokoľvek záujmu. Deklaruje pripravenosť prichádzať s projektmi a v spolupráci s mestom sa pokúsiť dobehnúť zameškaný rozvoj.
Devín je pre dlhy od roku 2005 v nútenej správe. Zadlžovanie Devína sa začalo v roku 1996, keď sa vytvorila skupina, ktorá chcela pod hlavičkou mestskej časti vyvíjať realitnú a developerskú činnosť. Snaha tejto bratislavskej mestskej časti dostať sa z dlhov trvá už niekoľko rokov. Zatiaľ neúspešne. Hlavné mesto sa v minulosti vyjadrilo, že problém vníma vážne, riešenie problému však vidí primárne na strane štátu a konkrétne ministerstva financií.
Podľa budúcej šéfky miestnej samosprávy netreba opomínať ani fakt, že Devín je súčasťou hlavného mesta, nie samostatnou obcou. "V zmysle zákona o rozpočtových pravidlách má našu nútenú správu riadiť práve hlavné mesto, ktoré menuje núteného správcu. Žiaľ, tam nateraz starostlivosť bratislavského magistrátu začína aj končí," konštatuje Jakubkovič.
Opätovne pripomína, že mestská časť nie je schopná sama vyriešiť stav nútenej správy, a to najmä s ohľadom na jej "neskutočne" dlhé trvanie. Namiesto ozdravenia prináša každoročné navýšenie dlhu na úrokoch o približne 250.000 eur, zároveň nemožnosť mestskej časti plniť si svoje zákonné povinnosti voči občanom. Suma predstavuje približne štvrtinu rozpočtu Devína.
Samospráva v súčasnosti spláca dlh vo výške takmer 11 miliónov eur sumou 7000 eur ročne. Zabezpečovanie stavu nútenej správy stojí približne 15.000 eur, ďalších približne 10.000 eur spláca na prebiehajúcich exekúciách. Takéto nakladanie s verejnými financiami je podľa Jakubkovič v priamom rozpore s princípmi hospodárnosti nakladania s financiami a dlh obce len viac prehlbuje.
"Bez pomocnej ruky zo strany mesta či štátu nie sme schopní situáciu vyriešiť. Hlavnému mestu sme viaceré alternatívy riešenia už navrhovali," povedala. Poukazuje na to, že jeden precedens na riešenie nútenej správy na Slovensku je, a to oddlženie mesta Martin. Rovnako tak judikatúra európskeho súdneho dvora dáva mestskej časti nádej, že sa dočká pomoci od inštitúcií mesta či štátu, "ktorých kontrolné mechanizmy absolútne zlyhali, keďže dopustili vznik a udržiavanie permanentného zadlžovania obce."
V kontexte vzťahu mestskej časti s Bratislavou zároveň zdôrazňuje, že mestská časť ako jediná nezískala majetok, ktorý bol v roku 2006 prevedený na iné mestské časti. Jej podiel naďalej vlastní Bratislava a v prípade jeho predaja nezíska samospráva adekvátnu protihodnotu. Zabúdať podľa nej netreba ani na to, že hlavné mesto si berie polovicu podielových daní, na debatu podľa nej je, či za to dostáva služby v reálnej protihodnote. Otázky bude treba podľa nej postupne otvárať na úrovni mesta, vlády a príslušných ministerstiev.
Prioritou pre nové vedenie mestskej časti bude tiež priniesť investície mesta či mestských podnikov aj do Devína, ktorý je podľa nej dlhodobo na pokraji akéhokoľvek záujmu. Deklaruje pripravenosť prichádzať s projektmi a v spolupráci s mestom sa pokúsiť dobehnúť zameškaný rozvoj.
Devín je pre dlhy od roku 2005 v nútenej správe. Zadlžovanie Devína sa začalo v roku 1996, keď sa vytvorila skupina, ktorá chcela pod hlavičkou mestskej časti vyvíjať realitnú a developerskú činnosť. Snaha tejto bratislavskej mestskej časti dostať sa z dlhov trvá už niekoľko rokov. Zatiaľ neúspešne. Hlavné mesto sa v minulosti vyjadrilo, že problém vníma vážne, riešenie problému však vidí primárne na strane štátu a konkrétne ministerstva financií.
