Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Bratislava prichádza o časť kultúrneho dedičstva, ktorým je komplex budov na Bezručovej ulici. Patria k najvýznamnejšiemu dedičstvu medzivojnového obdobia, prispeli k budovaniu modernej metropoly.
Autor TASR
Bratislava 14. októbra (TASR) – Nespokojnosť s búraním národnej kultúrnej pamiatky (NKP) bývalého objektu nemocnice a polikliniky na Bezručovej ulici, prezývanej Bezručka, v centre Bratislavy vyjadrujú odborníci zo slovenskej pracovnej skupiny medzinárodnej organizácie na dokumentáciu a ochranu architektúry moderného hnutia DOCOMOMO i ochranári z iniciatívy Bratislava otvorene.
"Bratislava aj Slovensko opäť prichádza o časť kultúrneho dedičstva, ktorým je komplex budov na Bezručovej ulici č. 3 a 5. Patria k najvýznamnejšiemu dedičstvu medzivojnového obdobia, prispeli k tvorbe architektonického priestoru a budovaniu modernej metropoly. Mali unikátne oceľové okná, vodoodolné omietky a viaceré ďalšie stavebné kvality. Pod rúškom rekonštrukcie a nadstavby NKP, ktorú schválil Krajský pamiatkový úrad (KPÚ) v Bratislave, tu de facto prebieha búranie pamiatky," na dnešnej tlačovej konferencii konštatovala predsedníčka organizácie DOCOMOMO Henrieta Moravčíková.
Člen tejto organizácie Peter Szalay uviedol, že obidve budovy boli vyhlásené za NKP v roku 1989, neskôr uvedené v zozname moderných pamiatok sveta. „Ako prebytočný štátny majetok sa objekty dostali v roku 2007 do portfólia firiem Juraja Širokého. Investor si dal urobiť priaznivý posudok a nechal znehodnotiť objekty. Mal zámer vytvoriť tam garáže a hotel, neskôr priestory na bývanie. Po nesúhlasnom vyjadrení odbornej pracovnej skupiny v roku 2010 pani Moravčíková už nebola prizvaná do tejto skupiny. KPÚ povolil rekonštrukciu a toto leto začalo búranie objektu č. 3. Vzbudzuje to podozrenie z klientelizmu a mal by to byť precedens, keď KPÚ by mal chrániť pamiatky, a nie podieľať sa na ich ničení," upozornil Szalay.
Aj Denis Haberland, ktorý pracoval 15 rokov na Pamiatkovom úrade (PÚ) SR, vyjadril názor, že sme svedkami, ako by sa ochrana a obnova NKP nemala vykonávať. Vraj KPÚ aj PÚ tento spôsob považujú za bežnú a účelovú prax. Pod ich súčasným vedením ochrana pamiatok stráca opodstatnenie a zmysel, za to zodpovedajú konkrétni ľudia vo vrcholných pozíciách. Pamiatky sa vo všeobecnosti neobnovujú podľa pamiatkových princípov, ale sa prestavajú podľa súdobých predstáv a nevkusu investorov. Takmer všetko pôvodné a jedinečné sa odstraňuje a pamiatkové hodnoty miznú.
"Sme svedkami barbarstva. Systém je nastavený tak, že v rozhodnutí o zámere obnovy sa stanovia podmienky, ktoré ako-tak spĺňajú odborné princípy ochrany. Následne v rámci projektovej dokumentácie obnovy dochádza k popretiu rozhodnutia o zámere obnovy a na konci si počas realizácie projektant a investor robia, čo chcú. Tak je to aj v tomto prípade. KPÚ v Bratislave pod vedením Petra Jurkoviča je najhorší z našich ôsmich KPÚ. Počas pôsobenia na PÚ som s kolegami upozorňoval vedenie v čele s generálnou riaditeľkou Katarínou Kosovou na neúnosnosť takejto situácie. Vedenie to bagatelizovalo a diskusiu o tom odmietalo. V takýchto prípadoch rozhodujú developerské a politické vplyvy," upozornil Haberland.
Členovia občianskej iniciatívy Bratislava otvorene sa niekoľko rokov pokúšali ovplyvňovať projekt rekonštrukcie Bezručky ako účastníci konania petíciou proti výstavbe garáží, medializáciou aj informovaním kompetentných. Upozorňovali, že pripravovaný projekt v lokalite pri Modrom kostolíku a zrekonštruovanom gymnáziu Grösslingova, ktorá sa vyznačuje svojou kompaktnosťou, pokojom, zeleňou, historickou architektúrou a osobitým charakterom, môže natrvalo zničiť tieto hodnoty.
"Je zarážajúce, že ani odborné pripomienky, ani občianske protesty nedokázali zastaviť plánovanú devastáciu NKP aj celej vzácnej mestskej štvrte. Bohužiaľ, ako to už v Bratislave býva, občiansky postoj a aj pripomienky iniciatívy zostali v tomto boji nevypočuté. V Bratislave bolo za posledné desaťročia zbúraných a zničených viac pamiatok ako za bombardovania počas druhej svetovej vojny," potvrdil aktivista Matej Vagač.
"Do posledného okamihu sme neverili, že dôjde k búraniu NKP, ktorá je podľa odborníkov na úrovni brnianskej vily Tugendhat. Obrátili sme sa na ministerstvo kultúry a rôzne kompetentné inštitúcie so žiadosťou o zastavenie búrania. Zvažujeme podať trestné oznámenie na prokuratúru,“ dodala Moravčíková.
"Bratislava aj Slovensko opäť prichádza o časť kultúrneho dedičstva, ktorým je komplex budov na Bezručovej ulici č. 3 a 5. Patria k najvýznamnejšiemu dedičstvu medzivojnového obdobia, prispeli k tvorbe architektonického priestoru a budovaniu modernej metropoly. Mali unikátne oceľové okná, vodoodolné omietky a viaceré ďalšie stavebné kvality. Pod rúškom rekonštrukcie a nadstavby NKP, ktorú schválil Krajský pamiatkový úrad (KPÚ) v Bratislave, tu de facto prebieha búranie pamiatky," na dnešnej tlačovej konferencii konštatovala predsedníčka organizácie DOCOMOMO Henrieta Moravčíková.
Člen tejto organizácie Peter Szalay uviedol, že obidve budovy boli vyhlásené za NKP v roku 1989, neskôr uvedené v zozname moderných pamiatok sveta. „Ako prebytočný štátny majetok sa objekty dostali v roku 2007 do portfólia firiem Juraja Širokého. Investor si dal urobiť priaznivý posudok a nechal znehodnotiť objekty. Mal zámer vytvoriť tam garáže a hotel, neskôr priestory na bývanie. Po nesúhlasnom vyjadrení odbornej pracovnej skupiny v roku 2010 pani Moravčíková už nebola prizvaná do tejto skupiny. KPÚ povolil rekonštrukciu a toto leto začalo búranie objektu č. 3. Vzbudzuje to podozrenie z klientelizmu a mal by to byť precedens, keď KPÚ by mal chrániť pamiatky, a nie podieľať sa na ich ničení," upozornil Szalay.
Aj Denis Haberland, ktorý pracoval 15 rokov na Pamiatkovom úrade (PÚ) SR, vyjadril názor, že sme svedkami, ako by sa ochrana a obnova NKP nemala vykonávať. Vraj KPÚ aj PÚ tento spôsob považujú za bežnú a účelovú prax. Pod ich súčasným vedením ochrana pamiatok stráca opodstatnenie a zmysel, za to zodpovedajú konkrétni ľudia vo vrcholných pozíciách. Pamiatky sa vo všeobecnosti neobnovujú podľa pamiatkových princípov, ale sa prestavajú podľa súdobých predstáv a nevkusu investorov. Takmer všetko pôvodné a jedinečné sa odstraňuje a pamiatkové hodnoty miznú.
"Sme svedkami barbarstva. Systém je nastavený tak, že v rozhodnutí o zámere obnovy sa stanovia podmienky, ktoré ako-tak spĺňajú odborné princípy ochrany. Následne v rámci projektovej dokumentácie obnovy dochádza k popretiu rozhodnutia o zámere obnovy a na konci si počas realizácie projektant a investor robia, čo chcú. Tak je to aj v tomto prípade. KPÚ v Bratislave pod vedením Petra Jurkoviča je najhorší z našich ôsmich KPÚ. Počas pôsobenia na PÚ som s kolegami upozorňoval vedenie v čele s generálnou riaditeľkou Katarínou Kosovou na neúnosnosť takejto situácie. Vedenie to bagatelizovalo a diskusiu o tom odmietalo. V takýchto prípadoch rozhodujú developerské a politické vplyvy," upozornil Haberland.
Členovia občianskej iniciatívy Bratislava otvorene sa niekoľko rokov pokúšali ovplyvňovať projekt rekonštrukcie Bezručky ako účastníci konania petíciou proti výstavbe garáží, medializáciou aj informovaním kompetentných. Upozorňovali, že pripravovaný projekt v lokalite pri Modrom kostolíku a zrekonštruovanom gymnáziu Grösslingova, ktorá sa vyznačuje svojou kompaktnosťou, pokojom, zeleňou, historickou architektúrou a osobitým charakterom, môže natrvalo zničiť tieto hodnoty.
"Je zarážajúce, že ani odborné pripomienky, ani občianske protesty nedokázali zastaviť plánovanú devastáciu NKP aj celej vzácnej mestskej štvrte. Bohužiaľ, ako to už v Bratislave býva, občiansky postoj a aj pripomienky iniciatívy zostali v tomto boji nevypočuté. V Bratislave bolo za posledné desaťročia zbúraných a zničených viac pamiatok ako za bombardovania počas druhej svetovej vojny," potvrdil aktivista Matej Vagač.
"Do posledného okamihu sme neverili, že dôjde k búraniu NKP, ktorá je podľa odborníkov na úrovni brnianskej vily Tugendhat. Obrátili sme sa na ministerstvo kultúry a rôzne kompetentné inštitúcie so žiadosťou o zastavenie búrania. Zvažujeme podať trestné oznámenie na prokuratúru,“ dodala Moravčíková.
