Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Výskum podľa združenia totiž preukázal, že minimálne 420 ľudí prespáva vonku a nemá prístup ani do nocľahárni, kde je kapacita približne len 240 miest.
Autor TASR
Bratislava 13. decembra (TASR) – V Bratislave je potrebné pre ľudí bez domova dobudovať minimálne 420 miest v útulkoch alebo v bytoch. Upozorňuje na to občianske združenie (OZ) Proti prúdu, ktoré tak reaguje na výsledky novembrového sčítania bezdomovcov v hlavnom meste. Výskum podľa združenia totiž preukázal, že minimálne 420 ľudí prespáva vonku a nemá prístup ani do nocľahárni, kde je kapacita približne len 240 miest.
Podľa Sandry Tordovej z OZ Proti prúdu sú nocľahárne dôležité, ale je to len krízové riešenie, v ktorom by človek mal stráviť čo najkratší čas. "Niektoré krajiny majú pravidlo, že obce sú povinné do niekoľkých dní človeku zabezpečiť bývanie, do ktorého má prístup 24 hodín denne. Nocľaháreň poskytuje strechu nad hlavou, ale nedá sa považovať za bývanie," priblížila.
Z výsledkov výskumu podľa združenia vyplýva, že najčastejšia potreba, ktorú vyjadrovali oslovení ľudia bez domova, je vlastné bývanie. "Zahraničné skúsenosti ukazujú, že adresné a efektívne riešenie je v cenovo dostupnom bývaní s podporou. Vyžaduje si to však systémové riešenia, na ktorých by sa malo podieľať mesto aj štát," tvrdí Nina Beňová z OZ Proti prúdu.
V Bratislave podľa odborníkov stále chýba dostatočná kapacita základnej siete služieb pre ľudí bez domova, či ide o denné centrá, nocľahárne, terénnu prácu a integračné projekty zamestnávania. "Najvážnejšie je však, že chýbajú mestské byty v ktorých by ľudia opätovne našli svoj domov," podotýka združenie. Výskum podľa neho poukázal na potrebu zabezpečiť v Bratislave minimálne 2000 cenovo dostupných bytov.
"Len počet čakateľov na magistráte na mestský nájomný byt je v súčasnosti 900 osôb. Prieskum ukázal ďalších približne 700 ľudí bez domova, potenciálnych obyvateľov mestských nájomných bytov, ktorí v súčasnosti riešia svoju situácia v drahých komerčných ubytovniach alebo v zariadeniach, ako sú útulky či krízové centrá," podotklo OZ Proti prúdu.
Ako tvrdí, mestá a obce by mali začať v omnoho väčšej miere budovať cenovo dostupné bývanie. "Keďže sa tak nedeje, je potrebné aby štát, ktorý má hlavnú zodpovednosť za riešenie bezdomovectva, nastavil funkčný rámec (legislatívne, metodicky a finančne) tak, aby mestá a obce tieto byty dobudovali," podotklo združenie.
V Bratislave žije minimálne 2064 ľudí bez domova, z toho je 1780 dospelých a 284 detí. Je to výsledok historicky prvého výskumu a sčítania, ktoré sa uskutočnilo v novembri. Odhadovaný počet týchto osôb je 4000 až 5000.
Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal v pondelok (12.12.) uviedol, že sa skúmali aj príčiny bezdomovectva, čo po vyhodnotení pomôže pri adresnej pomoci riešenia problémov v tejto oblasti. Výsledky sčítania a výskumu chce mesto použiť aj pri komunikácii so štátnymi orgánmi. "Pretože doteraz Bratislava financovala túto problematiku z vlastných zdrojov na úkor iných činností hlavného mesta, čo nie je správne," konštatoval primátor.
V budúcoročnom rozpočte mesto vyčlenilo na tieto sociálne problémy pol milióna eur, čo je viac ako tento aj predchádzajúci rok. Primátor poukázal na súčasný problém, keď podľa zákona musí mesto zabezpečiť náhradné byty stovkám Bratislavčanom a niektoré mestské časti to odmietajú.
Podľa Sandry Tordovej z OZ Proti prúdu sú nocľahárne dôležité, ale je to len krízové riešenie, v ktorom by človek mal stráviť čo najkratší čas. "Niektoré krajiny majú pravidlo, že obce sú povinné do niekoľkých dní človeku zabezpečiť bývanie, do ktorého má prístup 24 hodín denne. Nocľaháreň poskytuje strechu nad hlavou, ale nedá sa považovať za bývanie," priblížila.
Z výsledkov výskumu podľa združenia vyplýva, že najčastejšia potreba, ktorú vyjadrovali oslovení ľudia bez domova, je vlastné bývanie. "Zahraničné skúsenosti ukazujú, že adresné a efektívne riešenie je v cenovo dostupnom bývaní s podporou. Vyžaduje si to však systémové riešenia, na ktorých by sa malo podieľať mesto aj štát," tvrdí Nina Beňová z OZ Proti prúdu.
V Bratislave podľa odborníkov stále chýba dostatočná kapacita základnej siete služieb pre ľudí bez domova, či ide o denné centrá, nocľahárne, terénnu prácu a integračné projekty zamestnávania. "Najvážnejšie je však, že chýbajú mestské byty v ktorých by ľudia opätovne našli svoj domov," podotýka združenie. Výskum podľa neho poukázal na potrebu zabezpečiť v Bratislave minimálne 2000 cenovo dostupných bytov.
"Len počet čakateľov na magistráte na mestský nájomný byt je v súčasnosti 900 osôb. Prieskum ukázal ďalších približne 700 ľudí bez domova, potenciálnych obyvateľov mestských nájomných bytov, ktorí v súčasnosti riešia svoju situácia v drahých komerčných ubytovniach alebo v zariadeniach, ako sú útulky či krízové centrá," podotklo OZ Proti prúdu.
Ako tvrdí, mestá a obce by mali začať v omnoho väčšej miere budovať cenovo dostupné bývanie. "Keďže sa tak nedeje, je potrebné aby štát, ktorý má hlavnú zodpovednosť za riešenie bezdomovectva, nastavil funkčný rámec (legislatívne, metodicky a finančne) tak, aby mestá a obce tieto byty dobudovali," podotklo združenie.
V Bratislave žije minimálne 2064 ľudí bez domova, z toho je 1780 dospelých a 284 detí. Je to výsledok historicky prvého výskumu a sčítania, ktoré sa uskutočnilo v novembri. Odhadovaný počet týchto osôb je 4000 až 5000.
Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal v pondelok (12.12.) uviedol, že sa skúmali aj príčiny bezdomovectva, čo po vyhodnotení pomôže pri adresnej pomoci riešenia problémov v tejto oblasti. Výsledky sčítania a výskumu chce mesto použiť aj pri komunikácii so štátnymi orgánmi. "Pretože doteraz Bratislava financovala túto problematiku z vlastných zdrojov na úkor iných činností hlavného mesta, čo nie je správne," konštatoval primátor.
V budúcoročnom rozpočte mesto vyčlenilo na tieto sociálne problémy pol milióna eur, čo je viac ako tento aj predchádzajúci rok. Primátor poukázal na súčasný problém, keď podľa zákona musí mesto zabezpečiť náhradné byty stovkám Bratislavčanom a niektoré mestské časti to odmietajú.
