Skládku vo Vrakuni, z ktorej do podzemných vôd unikajú najmä pesticídy a herbicídy, chce štát sanovať metódou enkapsulácie.
Autor TASR
Bratislava 30. januára (TASR) - Sanácia bývalej skládky Chemických závodov Juraja Dimitrova v bratislavskej Vrakuni sa za posledné tri roky neposunula ani o krok. Občianske združenie (OZ) Za našu vodu preto podalo sťažnosť na Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR. Žiada ho, aby v tejto veci bezodkladne konalo a urýchlene odkúpilo pozemky nad skládkou. Súbežne s tým má pristúpiť k zabezpečeniu vypracovania štúdie uskutočniteľnosti a následne zabezpečiť najlepší spôsob sanácie. TASR o tom z občianskeho združenia informovala Annamarie Velič.
Sanačné práce mali byť financované z Kohézneho fondu Európskej únie. Bratislavská mestská časť Ružinov vydala koncom roka 2020 stavebné povolenie na sanáciu vrakunskej skládky. "Napriek podpisu zmluvy s výhercom verejného obstarávania a vydaniu stavebného povolenia nedošlo do dnešného dňa k začatiu sanácie skládky," upozorňuje združenie.
Sanácia je podľa neho nerealizovateľná do dátumu stanoveného v zmluve, a to 30. júna 2023. Stavebnému povoleniu vyprší platnosť v máji a alokované prostriedky fondov v rozsahu viac ako 30 miliónov eur nebude možné na tento účel čerpať, tvrdí.
Enkapsuláciu skládky bentonitovými tesniacimi stenami pokladá združenie za "niečo ako z núdze cnosť". "Pričom najväčšou cnosťou tohto riešenia bola deklarovaná rýchlosť uskutočnenia, a teda rýchleho spomalenia kontaminácie podzemnej vody chemikáliami zo skládky," uviedli environmentalisti s tým, že nedošlo k naštartovaniu tohto riešenia.
Tvrdia ďalej, že právoplatné rozhodnutie o vyvlastnení pozemkov nad skládkou bolo pre nedostatočnú činnosť MŽP zrušené v niekoľkých prípadoch. Dôvodom podľa OZ bolo, že envirorezort nezaplatil vyvlastneným majiteľom náhradu za vyvlastnenie v stanovenej lehote. Argumentáciu ministerstva o prieťahoch zo strany majiteľov vyvlastnených pozemkov považuje združenie za dôsledok zanedbania a nedostatočnej kontroly zo strany rezortu nad procesom vyvlastňovania.
Dočasne poverený minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO) sa prednedávnom pre TASR vyjadril, že začiatok sanačných prác vrakunskej skládky brzdia zdĺhavé procesy, najmä majetkovoprávne vyrovnanie pozemkov. Ubezpečil, že MŽP hľadá riešenie v súlade s právnymi predpismi pre zabezpečenie právneho vzťahu k pozemkom. V krátkej dobe tiež zverejní návrh ďalšieho postupu.
Skládku vo Vrakuni, z ktorej do podzemných vôd unikajú najmä pesticídy a herbicídy, chce štát sanovať metódou enkapsulácie. Vybudovať sa má podzemná tesniaca stena, ktorou sa zdroj znečistenia odizoluje od okolitého prostredia. Súčasťou má byť aj čerpanie a čistenie znečistených podzemných vôd v okolí skládky. Hoci sa spustenie prác očakávalo ešte v roku 2018, doteraz sa tak nestalo.
Rozloha skládky, ktorá sa nachádza na území starého Mlynského ramena na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov, je približne 4,65 hektára. Je na nej zhruba 120.000 kubických metrov odpadu, ktorý tam vyvážali z chemických závodov v 60. až 80. rokoch minulého storočia.
Práce by mali po ich spustení v zmysle projektu trvať 3,5 roka, a to vrátane dvojročného posanačného monitoringu.
Sanačné práce mali byť financované z Kohézneho fondu Európskej únie. Bratislavská mestská časť Ružinov vydala koncom roka 2020 stavebné povolenie na sanáciu vrakunskej skládky. "Napriek podpisu zmluvy s výhercom verejného obstarávania a vydaniu stavebného povolenia nedošlo do dnešného dňa k začatiu sanácie skládky," upozorňuje združenie.
Sanácia je podľa neho nerealizovateľná do dátumu stanoveného v zmluve, a to 30. júna 2023. Stavebnému povoleniu vyprší platnosť v máji a alokované prostriedky fondov v rozsahu viac ako 30 miliónov eur nebude možné na tento účel čerpať, tvrdí.
Enkapsuláciu skládky bentonitovými tesniacimi stenami pokladá združenie za "niečo ako z núdze cnosť". "Pričom najväčšou cnosťou tohto riešenia bola deklarovaná rýchlosť uskutočnenia, a teda rýchleho spomalenia kontaminácie podzemnej vody chemikáliami zo skládky," uviedli environmentalisti s tým, že nedošlo k naštartovaniu tohto riešenia.
Tvrdia ďalej, že právoplatné rozhodnutie o vyvlastnení pozemkov nad skládkou bolo pre nedostatočnú činnosť MŽP zrušené v niekoľkých prípadoch. Dôvodom podľa OZ bolo, že envirorezort nezaplatil vyvlastneným majiteľom náhradu za vyvlastnenie v stanovenej lehote. Argumentáciu ministerstva o prieťahoch zo strany majiteľov vyvlastnených pozemkov považuje združenie za dôsledok zanedbania a nedostatočnej kontroly zo strany rezortu nad procesom vyvlastňovania.
Dočasne poverený minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO) sa prednedávnom pre TASR vyjadril, že začiatok sanačných prác vrakunskej skládky brzdia zdĺhavé procesy, najmä majetkovoprávne vyrovnanie pozemkov. Ubezpečil, že MŽP hľadá riešenie v súlade s právnymi predpismi pre zabezpečenie právneho vzťahu k pozemkom. V krátkej dobe tiež zverejní návrh ďalšieho postupu.
Skládku vo Vrakuni, z ktorej do podzemných vôd unikajú najmä pesticídy a herbicídy, chce štát sanovať metódou enkapsulácie. Vybudovať sa má podzemná tesniaca stena, ktorou sa zdroj znečistenia odizoluje od okolitého prostredia. Súčasťou má byť aj čerpanie a čistenie znečistených podzemných vôd v okolí skládky. Hoci sa spustenie prác očakávalo ešte v roku 2018, doteraz sa tak nestalo.
Rozloha skládky, ktorá sa nachádza na území starého Mlynského ramena na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov, je približne 4,65 hektára. Je na nej zhruba 120.000 kubických metrov odpadu, ktorý tam vyvážali z chemických závodov v 60. až 80. rokoch minulého storočia.
Práce by mali po ich spustení v zmysle projektu trvať 3,5 roka, a to vrátane dvojročného posanačného monitoringu.