Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Starostka a poslanci bratislavskej mestskej časti Podunajské Biskupice vstúpili dnes do štrajkovej pohotovosti v súvislosti s bývalou skládkou Chemických závodov Juraja Dimitrova.
Autor TASR
Bratislava 21. mája (TASR) - Starostka a poslanci bratislavskej mestskej časti Podunajské Biskupice vstúpili dnes do štrajkovej pohotovosti v súvislosti s bývalou skládkou Chemických závodov Juraja Dimitrova. Pridávajú sa tak k bratislavskej Vrakuni, ktorá z rovnakého dôvodu vyhlásila štrajkovú pohotovosť koncom apríla.
Miestne zastupiteľstvo Podunajských Biskupíc na dnešnom mimoriadnom rokovaní prijalo vyhlásenie, v ktorom starostka i poslanci mestskej časti vysvetľujú, prečo do štrajkovej pohotovosti vstupujú. Uvedomujú si totiž nezvratné dôsledky na zdraví občanov a životnom prostredí, a to pre dlhodobé odkladanie riešenia problému s bývalou chemickou skládkou.
Starostka Podunajských Biskupíc Alžbeta Ožvaldová pre TASR uviedla, že chcú najprv počkať do júla. Ministerstvo životného prostredia by malo vtedy ukončiť podrobný geologický prieskum a začať proces určenia povinnej osoby, ktorá má územie vyčistiť. "Ak sa tak nestane, spojíme sa s Vrakuňou a ideme do ulíc," povedala starostka. Podľa nej treba chemickú skládku čo najskôr odstrániť, Podunajské Biskupice si totiž stále pamätajú haváriu rafinérie Slovnaft v 70. rokoch, ktorá odstavila zdroj pitnej vody na deväť mesiacov.
Rozloha skládky chemických závodov, ktorá sa nachádza na území starého Mlynského ramena, na rozhraní Vrakune a Ružinova, je približne 4,65 hektára. Nachádza sa na nej zhruba 90.000 kubických metrov odpadu, ktorý sa tu vyvážal z chemických závodov v 60. až 80. rokoch minulého storočia. Mestská časť Vrakuňa i aktivisti upozorňujú, že na skládke neboli vybudované nepriepustné tesniace prvky a nikto presne nevie, aký odpad je tam uložený.
Po sprevádzkovaní Vodného diela Gabčíkovo v roku 1992 začala hladina podzemných vôd stúpať, až dosiahla úroveň kontaminovaných hornín i chemického odpadu. Toxické látky sa tak mohli dostať do okolia. Vo Vrakuni je preto už od roku 2002 zakázané používať domové studne na polievanie zeleniny či ovocných stromov.
Proti skládke vo februári spustili aj petíciu, doteraz sa pod ňu podpísalo viac ako 2500 ľudí. Ak za odstránenie skládky ponesie zodpovednosť rezort životného prostredia, chce sa uchádzať o financie na jej likvidáciu z Operačného programu Kvalita životného prostredia.
Miestne zastupiteľstvo Podunajských Biskupíc na dnešnom mimoriadnom rokovaní prijalo vyhlásenie, v ktorom starostka i poslanci mestskej časti vysvetľujú, prečo do štrajkovej pohotovosti vstupujú. Uvedomujú si totiž nezvratné dôsledky na zdraví občanov a životnom prostredí, a to pre dlhodobé odkladanie riešenia problému s bývalou chemickou skládkou.
Starostka Podunajských Biskupíc Alžbeta Ožvaldová pre TASR uviedla, že chcú najprv počkať do júla. Ministerstvo životného prostredia by malo vtedy ukončiť podrobný geologický prieskum a začať proces určenia povinnej osoby, ktorá má územie vyčistiť. "Ak sa tak nestane, spojíme sa s Vrakuňou a ideme do ulíc," povedala starostka. Podľa nej treba chemickú skládku čo najskôr odstrániť, Podunajské Biskupice si totiž stále pamätajú haváriu rafinérie Slovnaft v 70. rokoch, ktorá odstavila zdroj pitnej vody na deväť mesiacov.
Rozloha skládky chemických závodov, ktorá sa nachádza na území starého Mlynského ramena, na rozhraní Vrakune a Ružinova, je približne 4,65 hektára. Nachádza sa na nej zhruba 90.000 kubických metrov odpadu, ktorý sa tu vyvážal z chemických závodov v 60. až 80. rokoch minulého storočia. Mestská časť Vrakuňa i aktivisti upozorňujú, že na skládke neboli vybudované nepriepustné tesniace prvky a nikto presne nevie, aký odpad je tam uložený.
Po sprevádzkovaní Vodného diela Gabčíkovo v roku 1992 začala hladina podzemných vôd stúpať, až dosiahla úroveň kontaminovaných hornín i chemického odpadu. Toxické látky sa tak mohli dostať do okolia. Vo Vrakuni je preto už od roku 2002 zakázané používať domové studne na polievanie zeleniny či ovocných stromov.
Proti skládke vo februári spustili aj petíciu, doteraz sa pod ňu podpísalo viac ako 2500 ľudí. Ak za odstránenie skládky ponesie zodpovednosť rezort životného prostredia, chce sa uchádzať o financie na jej likvidáciu z Operačného programu Kvalita životného prostredia.
