Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na to, aby sa petícia stala záväzným podkladom nového VZN, musí ju podpísať minimálne 106.000 dospelých Bratislavčanov.
Autor TASR
Bratislava 7. marca (TASR) – Napriek tomu, že v Bratislave už vyzbierali dostatočný počet podpisov pod petíciu proti hazardu na území mesta, petičná akcia bude ešte pár týždňov pokračovať. Podľa starostu bratislavského Lamača Petra Šramka, ktorý zastupuje petičný výbor, chcú mať aktivisti istotu, že počty nikto nespochybní.
"Jednoducho nechceme tŕpnuť, že sme na hrane potrebného počtu podpisov," vysvetlil Šramko. "Chceme mať dostatok podpisov v rezerve, aby nevznikli pochybnosti o tom, či sa niekto nepodpísal duplicitne, prípadne sú niektoré údaje nečitateľné," dodal.
Podľa jeho slov v nasledujúcich dvoch mesiacoch chcú zozbierať všetky petičné hárky, ktoré ešte kolujú v bratislavských mestských častiach, a po ich zhromaždení ich všetky kompletne odovzdajú magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy.
Podstatou petície za Bratislavu bez hazardných hier je žiadosť obyvateľov Bratislavy vo veku od 18 rokov adresovaná mestskému zastupiteľstvu na prijatie všeobecne záväzného nariadenia (VZN). Tým má byť ustanovené, že hazardné hry nemožno na území mesta prevádzkovať.
Petičnú akciu iniciovali primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal a starostovia všetkých 17 mestských častí hlavného mesta. Od spustenia v máji 2015 do prvej marcovej soboty tohto roka sa pod petíciu podpísalo necelých 40.000 obyvateľov Bratislavy. Počas sobotňajšieho (5.3.) konania parlamentných volieb vyzbierali aktivisti približne 89.000 podpisov.
V uliciach mesta na tom spolupracovalo 770 dobrovoľníkov iniciatívy Zastavme hazard. Iniciatíva sama ponúkla petičnému výboru pomoc. "Sme im za to vďační, my ako starostovia mestských častí by sme zber podpisov takýmto spôsobom nedokázali zrealizovať," priznal starosta Lamača a zástupca petičného výboru pred orgánmi verejnej správy.
Na to, aby sa petícia stala záväzným podkladom nového VZN, musí ju podpísať minimálne 30 percent dospelých Bratislavčanov, čo je približne 106.000 obyvateľov hlavného mesta. Samotné nariadenie o zákaze prevádzkovania hier musí prijať hlavné mesto ako obec s platnosťou pre celé svoje územie. Mestské časti Bratislavy totiž podľa platného zákona nemajú právomoc takéto nariadenie prijať.
Prevádzkovatelia herní sa chcú brániť. Petičné akcie sú podľa nich v rozpore s viacerými zákonmi. Chcú sa preto obrátiť na Generálnu prokuratúru SR. "Existujú vážne podozrenia, že na petičných hárkoch sa nachádzajú duplicitné podpisy či podpisy neexistujúcich osôb," povedal zástupca prevádzkovateľov Juraj Danielis. Bratislavská akcia bola podľa neho spojená s kandidujúcimi politikmi a predstavuje porušenie volebného moratória.
Zástupcovia petičného výboru argument o porušení volebného moratória odmietajú. "Starostovia Vajnôr a Ružinova Ján Mrva a Dušan Pekár, ktorí boli pôvodne členmi petičného výboru, sa členstva vzdali a nie sú uvedení na aktualizovaných petičných hárkoch. Práve preto, aby nebol porušený zákon," zdôraznil Šramko.
"Jednoducho nechceme tŕpnuť, že sme na hrane potrebného počtu podpisov," vysvetlil Šramko. "Chceme mať dostatok podpisov v rezerve, aby nevznikli pochybnosti o tom, či sa niekto nepodpísal duplicitne, prípadne sú niektoré údaje nečitateľné," dodal.
Podľa jeho slov v nasledujúcich dvoch mesiacoch chcú zozbierať všetky petičné hárky, ktoré ešte kolujú v bratislavských mestských častiach, a po ich zhromaždení ich všetky kompletne odovzdajú magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy.
Podstatou petície za Bratislavu bez hazardných hier je žiadosť obyvateľov Bratislavy vo veku od 18 rokov adresovaná mestskému zastupiteľstvu na prijatie všeobecne záväzného nariadenia (VZN). Tým má byť ustanovené, že hazardné hry nemožno na území mesta prevádzkovať.
Petičnú akciu iniciovali primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal a starostovia všetkých 17 mestských častí hlavného mesta. Od spustenia v máji 2015 do prvej marcovej soboty tohto roka sa pod petíciu podpísalo necelých 40.000 obyvateľov Bratislavy. Počas sobotňajšieho (5.3.) konania parlamentných volieb vyzbierali aktivisti približne 89.000 podpisov.
V uliciach mesta na tom spolupracovalo 770 dobrovoľníkov iniciatívy Zastavme hazard. Iniciatíva sama ponúkla petičnému výboru pomoc. "Sme im za to vďační, my ako starostovia mestských častí by sme zber podpisov takýmto spôsobom nedokázali zrealizovať," priznal starosta Lamača a zástupca petičného výboru pred orgánmi verejnej správy.
Na to, aby sa petícia stala záväzným podkladom nového VZN, musí ju podpísať minimálne 30 percent dospelých Bratislavčanov, čo je približne 106.000 obyvateľov hlavného mesta. Samotné nariadenie o zákaze prevádzkovania hier musí prijať hlavné mesto ako obec s platnosťou pre celé svoje územie. Mestské časti Bratislavy totiž podľa platného zákona nemajú právomoc takéto nariadenie prijať.
Prevádzkovatelia herní sa chcú brániť. Petičné akcie sú podľa nich v rozpore s viacerými zákonmi. Chcú sa preto obrátiť na Generálnu prokuratúru SR. "Existujú vážne podozrenia, že na petičných hárkoch sa nachádzajú duplicitné podpisy či podpisy neexistujúcich osôb," povedal zástupca prevádzkovateľov Juraj Danielis. Bratislavská akcia bola podľa neho spojená s kandidujúcimi politikmi a predstavuje porušenie volebného moratória.
Zástupcovia petičného výboru argument o porušení volebného moratória odmietajú. "Starostovia Vajnôr a Ružinova Ján Mrva a Dušan Pekár, ktorí boli pôvodne členmi petičného výboru, sa členstva vzdali a nie sú uvedení na aktualizovaných petičných hárkoch. Práve preto, aby nebol porušený zákon," zdôraznil Šramko.
