Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dôležitým momentom bola výstavba nového mosta, dnešného Mosta SNP v rokoch 1967 až 1972. Aj to prispelo podľa historika k tomu, že sa v Petržalke mohlo začať stavať.
Autor TASR
Bratislava 7. apríla (TASR) - Súčasná mestská časť Petržalka sa stala súčasťou formujúcej sa tzv. veľkej Bratislavy 1. apríla 1946. Už vtedy sa podľa historika Ľuboša Kačírka hovorilo o tom, že by sa toto územie malo viac využívať i zastavať. Boli však dva problémy, a to vysoká spodná voda a nedostatočná doprava. Uviedol to v rozhovore pre TASR pri príležitosti 50. výročia založenia sídliska Petržalka.
"Keď prišla povodeň, tak voda buď zaliala Petržalku, alebo vysoká spodná voda vytlačila vodu na povrch. A tiež bolo potrebné riešiť dopravu obyvateľov. Keby postavili veľké sídlisko cez jeden starý most, tak dopravná kapacita by bola dosť úbohá," skonštatoval Kačírek.
Dôležitým momentom bola výstavba nového mosta, dnešného Mosta SNP v rokoch 1967 až 1972. Aj to prispelo podľa historika k tomu, že sa v Petržalke mohlo začať stavať. Keď sa začínalo stavať Gabčíkovo - Nagymaros, začal sa tiež riešiť problém s vodou. Pritom ešte na prelome 40. a 50. rokov sa tiež uvažovalo o priehrade severnejšie od vtoku Moravy do Dunaja. Uvažovalo sa tiež o vybudovaní kanála okolo celej Petržalky, ktorý by odviedol vodu. Ani jedna z úvah sa nakoniec nezrealizovala.
Petržalka bola pôvodne, ešte v 19. storočí, podľa historika "dedinkou v závetrí Bratislavy". Boli tam prevažne rodinné domy so záhradami, veľmi dobre sa darilo najmä marhuliam. "Keby sme sa vybrali od susednej obce Kittsee, sú tam veľké marhuľové sady. Niečo podobné bolo aj tu," podotkol Kačírek. Keď však postavili most, začalo sa väčšie zahusťovanie. A hoci to bola dedina, začala nadobúdať mestský charakter a vznikli mnohé významné objekty.
S výstavou sídliska sa začalo v roku 1973. Úvahy však boli aj staršie, už koncom 60. rokov boli veľké medzinárodné projekty. Lenže situácia sa zmenila po roku 1968 a podľa historika bolo potrebné zahusťovať a dostať čo najviac ľudí do Petržalky. Uvažovalo sa, že bude mať 150.000 obyvateľov.
Samotná výstavba sa nezačala hneď na území starej Petržalky, ale na Romanovej ulici, kde postavili prvé paneláky. "Bolo to v zázemí. Nové paneláky akoby obkolesovali pôvodnú výstavbu a zanikali sady a záhrady. Sídlisko sa však čím ďalej viac zahryzávalo do pôvodnej obce," približuje Kačírek s tým, že sa postupovalo smerom k Sadu Janka Kráľa, kde bolo jadro obce. Počas 80. rokov stará Petržalka zanikla. Posledné domy zbúrali v lete 1989. "Neďaleko Mosta SNP a nákupného centra stál ešte solitér, ktorý pred novembrom zbúrali. To bola posledná bodka," dodal Kačírek.
"Keď prišla povodeň, tak voda buď zaliala Petržalku, alebo vysoká spodná voda vytlačila vodu na povrch. A tiež bolo potrebné riešiť dopravu obyvateľov. Keby postavili veľké sídlisko cez jeden starý most, tak dopravná kapacita by bola dosť úbohá," skonštatoval Kačírek.
Dôležitým momentom bola výstavba nového mosta, dnešného Mosta SNP v rokoch 1967 až 1972. Aj to prispelo podľa historika k tomu, že sa v Petržalke mohlo začať stavať. Keď sa začínalo stavať Gabčíkovo - Nagymaros, začal sa tiež riešiť problém s vodou. Pritom ešte na prelome 40. a 50. rokov sa tiež uvažovalo o priehrade severnejšie od vtoku Moravy do Dunaja. Uvažovalo sa tiež o vybudovaní kanála okolo celej Petržalky, ktorý by odviedol vodu. Ani jedna z úvah sa nakoniec nezrealizovala.
Petržalka bola pôvodne, ešte v 19. storočí, podľa historika "dedinkou v závetrí Bratislavy". Boli tam prevažne rodinné domy so záhradami, veľmi dobre sa darilo najmä marhuliam. "Keby sme sa vybrali od susednej obce Kittsee, sú tam veľké marhuľové sady. Niečo podobné bolo aj tu," podotkol Kačírek. Keď však postavili most, začalo sa väčšie zahusťovanie. A hoci to bola dedina, začala nadobúdať mestský charakter a vznikli mnohé významné objekty.
S výstavou sídliska sa začalo v roku 1973. Úvahy však boli aj staršie, už koncom 60. rokov boli veľké medzinárodné projekty. Lenže situácia sa zmenila po roku 1968 a podľa historika bolo potrebné zahusťovať a dostať čo najviac ľudí do Petržalky. Uvažovalo sa, že bude mať 150.000 obyvateľov.
Samotná výstavba sa nezačala hneď na území starej Petržalky, ale na Romanovej ulici, kde postavili prvé paneláky. "Bolo to v zázemí. Nové paneláky akoby obkolesovali pôvodnú výstavbu a zanikali sady a záhrady. Sídlisko sa však čím ďalej viac zahryzávalo do pôvodnej obce," približuje Kačírek s tým, že sa postupovalo smerom k Sadu Janka Kráľa, kde bolo jadro obce. Počas 80. rokov stará Petržalka zanikla. Posledné domy zbúrali v lete 1989. "Neďaleko Mosta SNP a nákupného centra stál ešte solitér, ktorý pred novembrom zbúrali. To bola posledná bodka," dodal Kačírek.
