Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 26. november 2024Meniny má Kornel
< sekcia Bratislava

Pod Tatrami aj v Bratislave si pripomenuli okupáciu z 21. augusta 1968

Pietna spomienka pri Pamätníku obetiam okupácie Československa na obete okupácie 21. augusta 1968 na Námestí svätého Egídia v Poprade 19. augusta 2016. Foto: TASR - oliver Ondráš

Vstup vojsk piatich štátov Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968 na územie Československa bol oficiálne označovaný ako internacionálna pomoc.

Poprad 19. augusta (TASR) – V Poprade si dnes popoludní pripomenuli obete okupácie Československa z 21. augusta 1968. Pietna spomienka sa uskutočnila pri pamätníku venovanom týmto obetiam na Námestí sv. Egídia. V podtatranskej metropole si spomenuli aj na obyvateľa Hôrky Jozefa Bonku, ktorého okupačné jednotky 21. augusta 1968 zastrelili priamo na popradskom námestí.

Vstup vojsk piatich štátov Varšavskej zmluvy (Bulharská ľudová republika, Maďarská ľudová republika, Nemecká demokratická republika, Poľská ľudová republika a Zväz sovietskych socialistických republík) 21. augusta 1968 na územie Československa bol oficiálne označovaný ako internacionálna pomoc. Táto vojenská invázia bola najväčšou ozbrojenou akciou v Európe od konca druhej svetovej vojny. Invázia komunistických armád si podľa informácií uvedených na pamätníku v Poprade vyžiadala v Československu celkovo 90 obetí, ťažko zranených bolo 302 a ľahko 532 ľudí. Internovaných, zadržaných a unesených bolo 172 osôb.



„Okupácia našej krajiny v roku 1968 mala veľký, negatívny i morálny dopad na obyvateľov našej krajiny, ktorí boli nútení podriadiť sa vôli cudzích mocností, čo malo veľký dopad aj na ich osobné životy,“ povedal pre TASR predseda Svetového združenia bývalých československých politických väzňov Imrich Body.

Pietnej spomienky sa v Poprade zúčastnila aj Anna Malá, sestra Jozefa Bonka, ktorý prišiel o život počas invázie na námestí v Poprade. „Na tento deň si spomínam s bolesťou v srdci. Aj keď je to už 48 rokov, ale nedá sa nato zabudnúť. Mám to stále živé pred očami. Na tomto námestí ho trafila guľka z tanku,“ zaspomínala si na smutnú udalosť Malá. Doplnila, že napriek tomu, že sa jej bratovi snažili pomôcť, nepodarilo sa to.

„V tom čase nám bolesť pomáhala zmierniť rodina. Pomáhali sme si jeden druhému. Spomínali sme na neho len v dobrom, pretože to bol chlapec mladý a živý, bol športovec,“ dodala smutne Malá.

Bratislava si uctila obete augusta 1968

Obete vpádu sovietskych vojsk do Československa v auguste 1968 si dnes prišli uctiť predstavitelia Slovenskej republiky na pietnej spomienke pred Univerzitou Komenského v Bratislave. Okrem zástupcov štátu a veľvyslanectiev susedných krajín boli na Šafárikovom námestí aj pamätníci udalostí a vojenskí veteráni.

Tento rok si Slovensko pripomína 48. výročie začiatku okupácie. "Na tieto udalosti nesmieme zabúdať, pretože podobné ideológie ožívajú aj dnes," povedal poslanec Európskeho parlamentu Ivan Štefanec.

VIDEO: Pietna spomienku na obete okupácie Československa


Na udalosti si zaspomínal aj dnes už 91-ročný vtedajší príslušník Československej armády František Martoš. "Zarážajúce je, že tieto zločiny zostali dodnes nepotrestané," podotkol Martoš. "Tieto udalosti pre nás budú dávne až vtedy, keď na tieto spomienky budú chodiť tí, ktorí sú za všetko zodpovední," dodal predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo.

Účastníci spomienky položili vence k pamätnej doske s menami troch obetí zastrelených na Šafárikovom námestí. "Všetkým je známy príbeh študentky Danky Košanovej. Málokto ale pozná zastreleného robotníka z Bojníc Stana Siváka, ktorý chcel padajúcu študentku zachytiť. Tretí padlý, Ján Holík, bol zas otcom štyroch detí," pripomenul predseda Ústavu pamäti národa Ondrej Krajňák. Pri tejto príležitosti spomenul aj obete Sovietskej armády, a to piatich sovietskych vojakov popravených v Sliači.

Podľa primátora Bratislavy Iva Nesrovnala bol vpád vojsk katastrofou aj pre samotné mesto. "Za štyridsať rokov komunizmu sa zničilo v Bratislave viac pamiatok ako za obe svetové vojny dohromady," povedal. Rektor Univerzity Komenského Karol Mičieta zdôraznil dôležitosť poznania tejto histórie aj u mladej generácie. "Akademická obec musí klásť dôraz na interpretácie historických udalostí, pretože národ, ktorý nepozná vlastnú históriu, si ju musí prežiť znova," uzavrel Mičieta.