Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Odtokové pomery na slovensko-maďarskom úseku Dunaja významne pozmenila výstavba Vodného diela Gabčíkovo.
Autor TASR
Bratislava 26. júna (TASR) - Povodne na slovenskom úseku Dunaja majú pôvod v alpských prítokoch bavorského a rakúskeho Dunaja. "Výška hladín Dunaja pri jednotlivých povodniach závisí od množstva a intenzity zrážok, v prípade jarných povodní aj od množstva snehovej pokrývky. Na Dunaji sa v minulosti vyskytovali aj ľadové povodne, pri ktorých sa vplyvom ľadovej zápchy zvýšila hladina," uviedla pre TASR Zuzana Danáčová, vedúca oddelenia Kvantity povrchových vôd Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).
Najväčšia povodeň za posledných 500 rokov bola podľa jej slov tá z augusta 1501. "Spôsobili ju enormné zrážky na celom povodí horného Dunaja. Vypočítaný prietok v staniciach Linz bol 12.000 kubických metrov za sekundu a Viedeň 14.000 kubických metrov za sekundu," priblížila Danáčová. Nevylúčila, že by sa obdobná povodeň mohla v budúcnosti zopakovať. Bratislavu chráni protipovodňová ochrana pred tisícročnou vodou, čo znamená prietok 13.500 kubických metrov za sekundu.
Najväčší dlhodobý priemerný prietok na Dunaji na území Slovenska je pod Štúrovom, a to 2314 kubických metrov za sekundu. V Bratislave je to 2061. "Na rozdiel od priemerných prietokov pri povodniach dochádza na slovenskom úseku Dunaja ku splošťovaniu maximálnych prietokov. Napríklad na Dunaji v Bratislave je storočný prietok 11.000 kubických metrov za sekundu a v Štúrove 9100 kubických metrov za sekundu. Aj výšku hladiny dosahuje Dunaj najvyššiu v Bratislave," doplnila Danáčová.
Odtokové pomery na slovensko-maďarskom úseku Dunaja významne pozmenila výstavba Vodného diela (VD) Gabčíkovo. "Po prehradení Dunaja haťou pri Čunove sa nad ňou vytvorila akumulačná zdrž umožňujúca krátkodobé regulovanie prietokov Dunaja pod haťou. Vzdutím hladiny vody až nad Bratislavu sa na tomto úseku, predovšetkým pri menších prietokoch, zvýšila hladina vody, poklesla rýchlosť jej prúdenia, a tým sa zastavil nežiaduci proces vymieľania dna koryta, respektíve došlo k jeho zanášaniu," ozrejmila Danáčová.
Vybudovaním prívodného a odpadového kanála VD Gabčíkovo vznikol na slovenskom území medzi týmito kanálmi a starým korytom Dunaja v úseku Čunovo-Sap nový ostrov. "Po prehradení Dunaja pri Čunove je väčšia časť jeho prietoku odvádzaná do prívodného kanála VD a menšia do starého koryta Dunaja. Rekonštrukciou a dobudovaním priľahlých ochranných hrádzí, ako aj rozdelením prietoku Dunaja prakticky do dvoch tokov s celkovo väčšou prietočnou kapacitou, sa na tomto úseku podstatne zvýšila protipovodňová ochrana priľahlého územia Dunaja," vysvetlila Danáčová.
K najvýraznejšiemu ovplyvňovaniu prietokového, a tým aj hladinového režimu dochádza podľa jej slov v starom koryte Dunaja. "V dôsledku odvedenia väčšej časti prietoku do prívodného kanála VD boli v starom koryte ovplyvnené prietoky aj vodné stavy oproti neovplyvneným podstatne nižšie a variabilnejšie. Pod vodným dielom je oproti očakávaniu odtokový režim Dunaja ovplyvňovaný iba nepodstatne," zhrnula.
Najväčšia povodeň za posledných 500 rokov bola podľa jej slov tá z augusta 1501. "Spôsobili ju enormné zrážky na celom povodí horného Dunaja. Vypočítaný prietok v staniciach Linz bol 12.000 kubických metrov za sekundu a Viedeň 14.000 kubických metrov za sekundu," priblížila Danáčová. Nevylúčila, že by sa obdobná povodeň mohla v budúcnosti zopakovať. Bratislavu chráni protipovodňová ochrana pred tisícročnou vodou, čo znamená prietok 13.500 kubických metrov za sekundu.
Najväčší dlhodobý priemerný prietok na Dunaji na území Slovenska je pod Štúrovom, a to 2314 kubických metrov za sekundu. V Bratislave je to 2061. "Na rozdiel od priemerných prietokov pri povodniach dochádza na slovenskom úseku Dunaja ku splošťovaniu maximálnych prietokov. Napríklad na Dunaji v Bratislave je storočný prietok 11.000 kubických metrov za sekundu a v Štúrove 9100 kubických metrov za sekundu. Aj výšku hladiny dosahuje Dunaj najvyššiu v Bratislave," doplnila Danáčová.
Odtokové pomery na slovensko-maďarskom úseku Dunaja významne pozmenila výstavba Vodného diela (VD) Gabčíkovo. "Po prehradení Dunaja haťou pri Čunove sa nad ňou vytvorila akumulačná zdrž umožňujúca krátkodobé regulovanie prietokov Dunaja pod haťou. Vzdutím hladiny vody až nad Bratislavu sa na tomto úseku, predovšetkým pri menších prietokoch, zvýšila hladina vody, poklesla rýchlosť jej prúdenia, a tým sa zastavil nežiaduci proces vymieľania dna koryta, respektíve došlo k jeho zanášaniu," ozrejmila Danáčová.
Vybudovaním prívodného a odpadového kanála VD Gabčíkovo vznikol na slovenskom území medzi týmito kanálmi a starým korytom Dunaja v úseku Čunovo-Sap nový ostrov. "Po prehradení Dunaja pri Čunove je väčšia časť jeho prietoku odvádzaná do prívodného kanála VD a menšia do starého koryta Dunaja. Rekonštrukciou a dobudovaním priľahlých ochranných hrádzí, ako aj rozdelením prietoku Dunaja prakticky do dvoch tokov s celkovo väčšou prietočnou kapacitou, sa na tomto úseku podstatne zvýšila protipovodňová ochrana priľahlého územia Dunaja," vysvetlila Danáčová.
K najvýraznejšiemu ovplyvňovaniu prietokového, a tým aj hladinového režimu dochádza podľa jej slov v starom koryte Dunaja. "V dôsledku odvedenia väčšej časti prietoku do prívodného kanála VD boli v starom koryte ovplyvnené prietoky aj vodné stavy oproti neovplyvneným podstatne nižšie a variabilnejšie. Pod vodným dielom je oproti očakávaniu odtokový režim Dunaja ovplyvňovaný iba nepodstatne," zhrnula.
