Kupujúci a predávajúci, ktorí v tom čase prišli do mesta, mali na jarmok slobodný prístup, takže nemuseli platiť mýto a boli pod kráľovou ochranou.
Autor TASR
Bratislava 19. septembra (TASR) - Špecifické postavenie v dejinách Uhorska mal výročný trh v Prešporku, ktorý povolil svojím privilégiom kráľ Ľudovít I. v roku 1344. Kupujúci a predávajúci, ktorí v tom čase prišli do mesta, mali na jarmok slobodný prístup, takže nemuseli platiť mýto a boli pod kráľovou ochranou.
"Augustový jarmok trval 15 dní, keďže kráľ ustanovil, že sa začínal na siedmy deň pred dňom svätého Vavrinca (10. augusta) a končil siedmy deň po tomto dni," objasnila historička a etnologička Katarína Nádaská. Neskôr získal Prešporok právo konania druhého výročného trhu, ktorý trval 16 dní. Oba výročné trhy potvrdil aj cisár Žigmund Luxemburský a v roku 1418 povolil, aby sa v Prešporku konal každý utorok týždenný trh. Syn Karola IV. bol k jarmokom naozaj ústretový. "V roku 1430 povolil ďalší jarmok pred Rybárskou bránou. Tento trval 28 dní," priblížila Nádaská. Žigmundovi sekundoval aj Matej Korvín, ktorý v roku 1472 udelil privilégium konania štvortýždňového Michalského jarmoku na predmestí pred Michalskou bránou.
Začiatok a koniec výročných trhov sa v 15.-16. storočí ohlasoval zvonom, na radnici sa vztýčila vlajka a na trhovom mieste vyvesili tzv. ruku spravodlivosti, držiacu meč na znak toho, že trh je pod kráľovskou ochranou. "V neskoršom období sa začiatok výročných trhov oznamoval aj slávnostnými fanfárami z radničnej veže," objasnila Nádaská.
Okrem prešporských jarmokov patria k najvýznamnejším jarmokom Trnavský jarmok, ktorý je zároveň jedným z najstarších jarmočných trhov na Slovensku, históriou siahajúci až do 13. storočia. Takisto Ondrejský jarmok, ktorý sa konal v Brezne od roku 1489 a Radvanský jarmok v Banskej Bystrici. Tento jarmok, ktorého história sa začala písať od roku 1655, sa preslávil skvelými remeselnými výrobkami. "Vo svojich dielach o ňom píšu aj viacerí spisovatelia, napríklad Zechenter Laskomerský, Jozef Gregor Tajovský, Štefan Žáry, ba i Božena Nemcová," upozornila historička a etnologička Katarína Nádaská.
"Augustový jarmok trval 15 dní, keďže kráľ ustanovil, že sa začínal na siedmy deň pred dňom svätého Vavrinca (10. augusta) a končil siedmy deň po tomto dni," objasnila historička a etnologička Katarína Nádaská. Neskôr získal Prešporok právo konania druhého výročného trhu, ktorý trval 16 dní. Oba výročné trhy potvrdil aj cisár Žigmund Luxemburský a v roku 1418 povolil, aby sa v Prešporku konal každý utorok týždenný trh. Syn Karola IV. bol k jarmokom naozaj ústretový. "V roku 1430 povolil ďalší jarmok pred Rybárskou bránou. Tento trval 28 dní," priblížila Nádaská. Žigmundovi sekundoval aj Matej Korvín, ktorý v roku 1472 udelil privilégium konania štvortýždňového Michalského jarmoku na predmestí pred Michalskou bránou.
Začiatok a koniec výročných trhov sa v 15.-16. storočí ohlasoval zvonom, na radnici sa vztýčila vlajka a na trhovom mieste vyvesili tzv. ruku spravodlivosti, držiacu meč na znak toho, že trh je pod kráľovskou ochranou. "V neskoršom období sa začiatok výročných trhov oznamoval aj slávnostnými fanfárami z radničnej veže," objasnila Nádaská.
Okrem prešporských jarmokov patria k najvýznamnejším jarmokom Trnavský jarmok, ktorý je zároveň jedným z najstarších jarmočných trhov na Slovensku, históriou siahajúci až do 13. storočia. Takisto Ondrejský jarmok, ktorý sa konal v Brezne od roku 1489 a Radvanský jarmok v Banskej Bystrici. Tento jarmok, ktorého história sa začala písať od roku 1655, sa preslávil skvelými remeselnými výrobkami. "Vo svojich dielach o ňom píšu aj viacerí spisovatelia, napríklad Zechenter Laskomerský, Jozef Gregor Tajovský, Štefan Žáry, ba i Božena Nemcová," upozornila historička a etnologička Katarína Nádaská.