Ide o jedno zo 60 regionálnych združení Združenia miest a obcí Slovenska.
Autor TASR
Bratislava 22. januára (TASR) – Menej priorít, no väčšiu percentuálnu úspešnosť pri ich napĺňaní. S takýmto krédom nastupuje do funkcie nového predsedu Regionálneho združenia mestských častí hl. mesta SR Bratislavy (RZ MČ BA) starosta Záhorskej Bystrice Jozef Krúpa.
Nového šéfa si zvolili starostovia bratislavských mestských častí na dnešnom zasadnutí združenia. Krúpa nahradzuje starostu Vajnôr Jána Mrvu. Ten sa v polovici januára rozhodol na funkciu rezignovať. Zdôvodnil to vysokou pracovnou zaneprázdnenosťou i svojou kandidatúrou vo voľbách do NR SR.
Ako Krúpa prezradil pre TASR, vo svojej misii bude sledovať splnenie troch hlavných cieľov. Prvým je zmena financovania hlavného mesta. "Potrebujeme spravodlivejšie financovanie, ktoré zohľadní špecifickú situáciu Bratislavy medzi slovenskými samosprávami, vzhľadom na úlohy, ktoré musí ako hlavné mesto napĺňať," uviedol Krúpa. Dodal, že v priebehu jedného či dvoch mesiacov mieni spustiť zbieranie podpisov pod Deklaráciu Bratislavy, v ktorej primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal formuloval zmenu financovania mesta. Krúpa verí, že podpora tejto deklarácie bude výzvou vláde a parlamentu a krokom k získaniu väčších zdrojov pre hlavné mesto.
Zmena sa však podľa Krúpu musí týkať aj vnútorného prerozdeľovania financií medzi magistrát hlavného mesta a mestské časti. Zmeniť by sa podľa jeho názoru mali kritériá prerozdelenia, koeficienty pre jednotlivé mestské časti. "Ak dosiahneme spravodlivejšie prerozdelenie, nebude potrebná ani súčasná pomoc veľkých mestských častí menším vo forme tzv. solidarity, ktorá vyvoláva rozpory a úvahy, že tu niekto na niekoho dopláca," vysvetlil Krúpa. Do tretice pripomenul, že medzi magistrátom a mestskými časťami je potrebné vytvoriť skutočne partnerský vzťah. "Mestské časti nie sú podriadené magistrátu. Preto magistrát musí byť ich partnerom, a nie subjektom, za ktorým budú chodiť s prosíkom," dodal.
Vo voľbe, v ktorej on sám nehlasoval, bolo za Krúpu 15 z ostatných 16 starostov mestských častí. Rovnakú podporu získal v hlasovaní o podpredsedovi RZ starosta Vrakune Martin Kuruc. Druhým podpredsedom ostáva starosta Ružinova Dušan Pekár, ktorý bol zvolený v januári 2015. Mandát trvá do konca volebného obdobia predstaviteľov samospráv.
V predsedníctve RZ sú po novom zástupcovia malých, stredných i najväčších mestských častí Bratislavy. Takýto návrh dal dnes na zasadnutí starosta Devínskej Novej Vsi Milan Jambor. "Do budúcnosti by som chcel, aby stanovy predpisovali mechanizmus, že v predsedníctve musia byť zástupcovia všetkých troch veľkosťou rozdielnych typov mestských častí hlavného mesta," dodal Krúpa.
Regionálne združenie mestských častí hl. mesta SR Bratislavy je jedným zo 60 regionálnych združení Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS).
Nového šéfa si zvolili starostovia bratislavských mestských častí na dnešnom zasadnutí združenia. Krúpa nahradzuje starostu Vajnôr Jána Mrvu. Ten sa v polovici januára rozhodol na funkciu rezignovať. Zdôvodnil to vysokou pracovnou zaneprázdnenosťou i svojou kandidatúrou vo voľbách do NR SR.
Ako Krúpa prezradil pre TASR, vo svojej misii bude sledovať splnenie troch hlavných cieľov. Prvým je zmena financovania hlavného mesta. "Potrebujeme spravodlivejšie financovanie, ktoré zohľadní špecifickú situáciu Bratislavy medzi slovenskými samosprávami, vzhľadom na úlohy, ktoré musí ako hlavné mesto napĺňať," uviedol Krúpa. Dodal, že v priebehu jedného či dvoch mesiacov mieni spustiť zbieranie podpisov pod Deklaráciu Bratislavy, v ktorej primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal formuloval zmenu financovania mesta. Krúpa verí, že podpora tejto deklarácie bude výzvou vláde a parlamentu a krokom k získaniu väčších zdrojov pre hlavné mesto.
Zmena sa však podľa Krúpu musí týkať aj vnútorného prerozdeľovania financií medzi magistrát hlavného mesta a mestské časti. Zmeniť by sa podľa jeho názoru mali kritériá prerozdelenia, koeficienty pre jednotlivé mestské časti. "Ak dosiahneme spravodlivejšie prerozdelenie, nebude potrebná ani súčasná pomoc veľkých mestských častí menším vo forme tzv. solidarity, ktorá vyvoláva rozpory a úvahy, že tu niekto na niekoho dopláca," vysvetlil Krúpa. Do tretice pripomenul, že medzi magistrátom a mestskými časťami je potrebné vytvoriť skutočne partnerský vzťah. "Mestské časti nie sú podriadené magistrátu. Preto magistrát musí byť ich partnerom, a nie subjektom, za ktorým budú chodiť s prosíkom," dodal.
Vo voľbe, v ktorej on sám nehlasoval, bolo za Krúpu 15 z ostatných 16 starostov mestských častí. Rovnakú podporu získal v hlasovaní o podpredsedovi RZ starosta Vrakune Martin Kuruc. Druhým podpredsedom ostáva starosta Ružinova Dušan Pekár, ktorý bol zvolený v januári 2015. Mandát trvá do konca volebného obdobia predstaviteľov samospráv.
V predsedníctve RZ sú po novom zástupcovia malých, stredných i najväčších mestských častí Bratislavy. Takýto návrh dal dnes na zasadnutí starosta Devínskej Novej Vsi Milan Jambor. "Do budúcnosti by som chcel, aby stanovy predpisovali mechanizmus, že v predsedníctve musia byť zástupcovia všetkých troch veľkosťou rozdielnych typov mestských častí hlavného mesta," dodal Krúpa.
Regionálne združenie mestských častí hl. mesta SR Bratislavy je jedným zo 60 regionálnych združení Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS).