Bratislava 20. októbra (TASR) – Monitoringom a odstraňovaním nečistôt z dna Štrkoveckého jazera v bratislavskom Ružinove, ale aj čistením jeho okolia si mestská časť pripomenula 20. výročie jeho revitalizácie. Do jeho vôd sa opäť ponorili potápači, ktorých hlavnou úlohou bolo najmä zmonitorovať kvalitu vody v jazere a zároveň odstrániť najväčšie nečistoty. Medzi nimi vytiahli trezor či stoličku.

"Hlavne sme monitorovali, koľko toho v jazere je. A na základe toho, aké budú výsledky monitoringu, mestská časť bude vedieť, či opatrenia, ktoré robí, sú postačujúce, alebo ich treba posilniť," uviedol pre TASR Tibor Kišš, potápač zo spoločnosti Lignarius. Pritom si ako pamätník zaspomínal aj na čistenie jazera spred 20 rokov, keď bola voda jazera značne kontaminovaná.



"Bolo nevyhnutné odstránenie bahna, lebo spodné napájanie jazera bolo zahltené bahnom. Čerstvú vodu to nepustilo hore a voda hnila," priblížil Kišš. Dôvodov mohlo byť podľa neho niekoľko – rozbitá dažďová kanalizácia, ústiace rúry kanalizácie reštaurácie či ropné produkty z okolitých garáží. Začalo sa preto uvažovať o projekte záchrany jazera a Asociácia priemyslu a ochrany prírody (APOP) dala dohromady financie i odborníkov, ako botanikov, ichtyológov či geológov a potápačov. "Odviezli sme asi 14.000 kubíkov bahna. Ale nemohli sme ich odviezť hocikde na pole, ale odviezli sme ich do Slovnaftu," priblížil Kišš s tým, že sa nasadili zároveň rastliny a začalo sa s pravidelnejším monitoringom.

Foto: TASR - Jakub Kotian

Voda v jazere je podľa mestskej časti v poriadku. "Veľa ľudí si myslí, že je tu zdraviu škodlivá voda, preto sa nedá kúpať. Je pravda, že je zákaz, ale skôr z dôvodu, že keby nakrémovaní ľudia vliezli do vody, tak by ju znečistili," vysvetlil ružinovský starosta Dušan Pekár. To, že voda nie je škodlivá, potvrdzujú aj pravidelné monitoringy či výskyt kaprov. Do budúcnosti sa okrem monitoringov uvažuje o revitalizácii okolia jazera a osadení ďalších smetných košov.

Na Štrkoveckom jazere prichádzajú rybári s novinkou a jazero zarybnia až na jar. Dôvodom je niekoľko rokov pretrvávajúci jarný úhyn rýb, teda mnohých z tých, ktoré boli do jazera dané na jeseň. "Nevieme nájsť príčinu, prečo nám na jar ryba určitým spôsobom padá. Aj keď sme dali spraviť rozbory ichtyológom, nezistilo sa, že by to bola nejaká choroba. Skôr to vyzerá na oslabenie organizmu po zime," skonštatoval Tibor Dányi, predseda Mestskej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu Bratislava II.

Foto: TASR - Jakub Kotian

Štrkovecké jazero vzniklo umelo v rokoch 1960–1964, ťažením kvartérnych sedimentov Dunaja. Tie sa tu uložili v hrúbke zhruba do desať metrov. Vyťažili ich a použili na výstavbu okolitých budov. Keďže ľudia jazero značne navštevovali, úrady sa snažili o úpravu brehov. Podľa niektorých však použitie lomových kameňov, zvyškov panelov z výstavby a zaliatie betónovou zmesou a následné zatrávnenie malo byť spúšťačom odumierania jazera, ktoré posilňovala neekologická výstavba zariadení a podobne. Kompetentní preto pristúpili k revitalizácii jazera.