Bratislava 20. apríla (TASR) – Urbanistická štúdia Centrálnej osi bratislavskej Petržalky, ktorá má byť pokladom pre novú reguláciu zástavby územia v okolí Chorvátskeho ramena, má po rokoch participácie finálnu podobu. Slúžiť má ako územnoplánovací podklad pri spracovaní návrhov zmien a doplnkov územného plánu mesta (ÚPN). Oproti platného územnému plánu má územiu priniesť väčšiu ochranu. Podľa hlavného mesta ide o najväčšiu urbanistickú štúdiu, aká bola v tejto podrobnosti na Slovensku spracovaná.

"Je to podklad, ktorý sme konečne získali po dlhých rokoch, od 2013, aby sme sa v tomto území posunuli a mohli ho chrániť," skonštatoval primátor Bratislavy Matúš Vallo.

Po tom, ako bratislavské mestské zastupiteľstvo zobralo informáciu o jej spracovaní na vedomie, sa má začať s obstarávaním územnoplánovacích dokumentov. Bratislavský magistrát deklaruje, že sa k nim v rámci legislatívneho procesu bude môcť vyjadriť mestská časť i obyvatelia. "Ich pripomienky budú musieť byť vypočuté," prisľúbil Vallo.

Cieľom štúdie bolo pripraviť podklad pre novú reguláciu zástavby územia, podporiť prírodný charakter priestoru okolo Chorvátskeho ramena, rozvinúť jeho potenciál, priniesť nové služby i verejné priestory s preferenciou hromadnej a cyklistickej dopravy. Jej čistopis navrhuje napríklad vyšší podiel zelene, pričom navrhovaná zástavba má zaberať "len" sedem percent plochy, čo je podľa mesta menej, ako je povolené v súčasnom územnom pláne. Štúdia nadväzuje na projekt predĺženia električkovej trate, ktorá má viesť pozdĺž Chorvátskeho ramena.

O dôležitosti štúdie spomedzi poslancov nepochybuje napríklad ani bratislavský mestský a petržalský miestny poslanec Ján Karman. "Štúdia je lepšia ako to, čo v súčasnosti ponúka platný územný plán. Na tom sa zhodneme všetci. Štúdia by ale mohla byť lepšia, odvážnejšia," povedal pre TASR Karman. Pozitíva vidí v znížení indexu zastavanosti či podlažnosti budov, či v rozšírení zelených plôch. Na druhej strane ale podľa jeho slov štúdia umiestňuje stavby tam, kde nemajú čo hľadať. Povoľuje tiež výškovú zastavanosť, ktorá môže ovplyvniť susedné stavby.

"Je tam toľko poprepájaných vecí, že už nikto nebude chcieť do toho zasiahnuť. Technicky to možné je, ale nevidím reálnu možnosť, že by sa niečo zmenilo," myslí si starosta Petržalky Ján Hrčka. Za dôležité považuje informovať ľudí, prípadne sa zamerať na ich najväčšie problémy, či sa s nimi dá niečo urobiť.

Petržalčania by podľa Karmana a Hrčku mali byť čo najskôr informovaní, čo ich v budúcnosti čaká. Vo finálnom čistopise štúdie sú podľa nich totiž aj veci, ktoré nie sú totožné ani s jedným z dvoch prerokovaných variantov. Starosta tvrdí, že obyvatelia budú môcť podávať ešte pripomienky, presadiť akúkoľvek zmenu však bude podľa neho náročné.

Hlas občanov sa už v minulosti pretavil do niekoľkých petícií. Kým niektorí sú spokojní, zo strany iných odzneli aj kritickejšie hlasy. Nesúhlasia s tvrdením o kompromise, hovoria o nesplnení sľubov. Požadujú tiež verejnú diskusiu.

Magistrát deklaruje, že do prípravy štúdie bola od začiatku zapojená široká verejnosť. Do pripomienkového konania sa zapojili stovky subjektov, konalo sa niekoľko stretnutí s petičnými výbormi a spracovalo vyše 3400 podnetov. Na otázky TASR doteraz nereagoval.