Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Niektoré stromy začali žltnúť ako na jeseň a začali im opadávať listy. Týka sa to najmä bukov.
Autor TASR
Bratislava 10. augusta (TASR) – Dlhotrvajúce suché a horúce počasie ovplyvnilo aj vodné toky na území mestských lesov v Bratislave. Voda chýbala v mnohých mokradiach i porastoch, niektoré toky mali nižšiu hladinu. Úbytkom vody sa napríklad stal zraniteľnejším vzácny rak riavový, ktorého najpočetnejšia populácia žije na Vydrici. Sucho vidno aj na niektorých lesných porastoch.
"Rak riavový dokáže prežiť i zníženie prietoku, často osídľuje i prítoky, ktoré občasne vysychajú. Ale pri výraznejšom úbytku vody sa stáva zraniteľnejším. Pri nízkom prietoku sa voda viac prehrieva a menej okysličuje," uviedol pre TASR Michal Noga z Mestských lesov v Bratislave.
Rak riavový bol dosiaľ zistený len na niekoľkých vodných tokoch, a to len v oblasti medzi Bratislavou a Kuchyňou. Na Vydrici žije podľa Nogu jedna z najpočetnejších populácií tohto druhu, ak nie najpočetnejšia. "Presné dáta vzhľadom na pomerne skrytý spôsob života zatiaľ nemáme," poznamenal.
Mestské lesy koncom júla na sociálnej sieti informovali, že na viacerých úsekoch Vydrica netečie. Podľa Nogu pomôže každý dážď, deficit vlahy je totiž veľmi veľký, voda chýbala v porastoch i mokradiach aj po dažďoch z prelomu mesiacov. Následný dážď síce rastlinám a stromom pomohol, vyschnuté korytá a mokrade však nenaplnil.
"Keďže ide o pomerne malé územie, 3000 hektárov, nie sú veľmi veľké rozdiely medzi vodnými tokmi, ktoré sa tu nachádzajú," podotkol Noga. Plytšie mokrade vyschli, vodné toky zaznamenali nízky stav. Iná situácia bola na regulovaných rybníkoch, výška vodnej hladiny bola pri nich viac-menej stála, pramene vodu mali.
Sucho však vidno aj v lesných porastoch, niektoré stromy začali žltnúť ako na jeseň a začali im opadávať listy. Týka sa to najmä bukov. "Našťastie to nie je také závažné, ako vidíme v iných častiach Slovenska," povedal pre TASR Marek Páva, poverený riadením organizácie Mestské lesy v Bratislave.
Pomáhajú podľa neho aj roky realizované zásahy lesníkov v spolupráci s ochranármi vo forme citlivej ťažby dreva nízkej intenzity. "Na značnej časti územia sa podarila docieliť prirodzená štruktúra lesa, ktorý je druhovo aj vekovo pestrý a odolný aj v časoch klimatickej zmeny," priblížil Páva. Nájsť sa dá napríklad buk, hrab, dub, lipa, javor, jaseň, ojedinele smrekovec, breza, douglaska či čerešňa. Poukazuje tiež na vekovú pestrosť, a to v rámci jednej časti lesa.
"Rak riavový dokáže prežiť i zníženie prietoku, často osídľuje i prítoky, ktoré občasne vysychajú. Ale pri výraznejšom úbytku vody sa stáva zraniteľnejším. Pri nízkom prietoku sa voda viac prehrieva a menej okysličuje," uviedol pre TASR Michal Noga z Mestských lesov v Bratislave.
Rak riavový bol dosiaľ zistený len na niekoľkých vodných tokoch, a to len v oblasti medzi Bratislavou a Kuchyňou. Na Vydrici žije podľa Nogu jedna z najpočetnejších populácií tohto druhu, ak nie najpočetnejšia. "Presné dáta vzhľadom na pomerne skrytý spôsob života zatiaľ nemáme," poznamenal.
Mestské lesy koncom júla na sociálnej sieti informovali, že na viacerých úsekoch Vydrica netečie. Podľa Nogu pomôže každý dážď, deficit vlahy je totiž veľmi veľký, voda chýbala v porastoch i mokradiach aj po dažďoch z prelomu mesiacov. Následný dážď síce rastlinám a stromom pomohol, vyschnuté korytá a mokrade však nenaplnil.
"Keďže ide o pomerne malé územie, 3000 hektárov, nie sú veľmi veľké rozdiely medzi vodnými tokmi, ktoré sa tu nachádzajú," podotkol Noga. Plytšie mokrade vyschli, vodné toky zaznamenali nízky stav. Iná situácia bola na regulovaných rybníkoch, výška vodnej hladiny bola pri nich viac-menej stála, pramene vodu mali.
Sucho však vidno aj v lesných porastoch, niektoré stromy začali žltnúť ako na jeseň a začali im opadávať listy. Týka sa to najmä bukov. "Našťastie to nie je také závažné, ako vidíme v iných častiach Slovenska," povedal pre TASR Marek Páva, poverený riadením organizácie Mestské lesy v Bratislave.
Pomáhajú podľa neho aj roky realizované zásahy lesníkov v spolupráci s ochranármi vo forme citlivej ťažby dreva nízkej intenzity. "Na značnej časti územia sa podarila docieliť prirodzená štruktúra lesa, ktorý je druhovo aj vekovo pestrý a odolný aj v časoch klimatickej zmeny," priblížil Páva. Nájsť sa dá napríklad buk, hrab, dub, lipa, javor, jaseň, ojedinele smrekovec, breza, douglaska či čerešňa. Poukazuje tiež na vekovú pestrosť, a to v rámci jednej časti lesa.
