Bratislava 24. mája (TASR) - V urbanistickej štúdii Riešenie centrálnej rozvojovej osi bratislavskej Petržalky sa háji záujem mesta, nie developerov. Uviedol to hlavný architekt Bratislavy Juraj Šujan počas jej utorňajšej (23. 5.) verejnej prezentácie. Oproti tomu, čo umožňuje platný územný plán mesta (ÚPN) z roku 2007, štúdia podľa zástupcov mesta výstavbu výrazne redukuje.

"Neprojektujeme, regulujeme. Štúdia neslúži na umiestnenie stavieb. Slúži ako podklad pre zmeny a doplnky územného plánu mesta. Platný územný plán počíta s intenzívnejšou zastavanosťou," skonštatoval Šujan. Bližšiu špecifikáciu rozvoja majú priniesť aj územné plány zón (ÚPZ), ktoré môže obstarať mestská časť.

Spracovatelia štúdie i predstavitelia hlavného mesta poznamenali, že hlavné mesto je odkázané na rozvoj, nie zánik. Práve so štúdiou treba hovoriť o spoločenskej dohode, ako sa bude mesto rozvíjať, nie o tom, "čo vidím z okna". Preferujú tiež vnútorný rozvoj daného územia, nie rozširovanie výstavby tak, aby sa prípadne zaberala cenná poľnohospodárska pôda s pozemnou vodou.

Centrálna os, teda územie okolo Chorvátskeho ramena, nemôže podľa nich zostať naďalej nezastavaná a len zelená. "Centrálna os nemôže byť len zelená," odkázali občanom žiadajúcim zachovať viac zelene. Bolo by to podľa nich aj finančne náročné na údržbu.

Občania sa tiež obávajú, či nová výstavba existujúce bytové domy neznehodnotí. Takéto obavy spracovatelia štúdie označujú za neopodstatnené. Ceny bytov podľa nich zvýši napríklad vytvorenie prestupného dopravného uzla, vnútrobloky so zeleňou či nové miesta na parkovanie. Hlavné mesto sa neobáva ani toho, že by sa mala zhoršiť doprava. Občania totiž poukázali na pravidelné kolóny na mostoch ponad Dunaj. Magistrát verí, že keď sa dobuduje električková trať až na koniec Petržalky, ľudia si na električku zvyknú a budú ju využívať viac než autá.

Mesto zároveň vyvracia tvrdenia o absencii, prípadne nedostatočnom participatívnom procese pri spracovaní štúdie. Deklaruje, že všetky došlé pripomienky boli zaevidované a so zástupcami všetkých petičných výborov sa dorokovalo. "To však neznamená, že sa všetkým vyhovelo. Nie je však pravda, že sa s nimi nepracovalo. Hľadalo sa optimálne riešenie," poznamenal Šujan.

Cieľom urbanistickej štúdie bolo pripraviť podklad pre novú reguláciu zástavby územia, podporiť prírodný charakter priestoru okolo Chorvátskeho ramena, rozvinúť jeho potenciál, priniesť nové služby i verejné priestory s preferenciou hromadnej a cyklistickej dopravy. Oproti platnému územnému plánu má územiu priniesť väčšiu ochranu. Štúdia nadväzuje na projekt predĺženia električkovej trate, ktorá má viesť pozdĺž Chorvátskeho ramena. Následne sa má začať s obstarávaním územnoplánovacích dokumentov.

Riešené územie má rozlohu 165 hektárov a je rozdelené na sedem sektorov. Väčšinovým majiteľom pozemkov je hlavné mesto.