Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Víťazom súťaže sa stal slovenský ateliér What Architects v spolupráci so španielskymi štúdiami Beth GaliBB+GG a Labanc.Studio.
Autor TASR
Bratislava 8. septembra (TASR) - Medzinárodná urbanisticko-architektonická súťaž na riešenie územia popri Viedenskej ceste vo vzdialenom susedstve bývalého tzv. Pečnianskeho ramena v bratislavskej Petržalke pozná svojho víťaza. Jeho budúca podoba má byť výsledkom slovensko-španielskej spolupráce. Víťazom súťaže sa totiž stal slovenský ateliér What Architects v spolupráci so španielskymi štúdiami Beth GaliBB+GG a Labanc.Studio.
Víťazný návrh označila porota za najlepší pre jeho ideu citlivého umiestnenia kvalitného bývania, ktoré plne rešpektuje a v maximálnej možnej miere zachováva charakter lokality a zároveň vhodne kombinuje verejný, poloverejný a súkromný priestor. Vyzdvihuje tiež zachovanie maxima existujúcej zelene.
"Ide o jedinečný koncept, respektíve recept, ako prirodzenou cestou rozvíjať výnimočný charakter tohto zeleného priestoru pri Viedenskej ceste a novú potrebnú funkciu bývania," skonštatoval Radek Pšenička, predseda odbornej poroty a riaditeľ urban a biznis developmentu developerskej spoločnosti YIT Slovakia.
Developer na základe vybraného návrhu plánuje do územia s rozlohou 3,4 hektára umiestniť viac ako 500 bytov vrátane občianskej vybavenosti. Súčasťou projektu má byť aj nájomné bývanie, developer je jedným zo súkromných investorov, ktorí s hlavným mestom podpísali zmluvu o spolupráci. Rozvíjať by sa mal tiež charakter zeleného územia na rekreáciu, pričom "zelené zálivy" prepoja prírodný priestor zelene s urbanizovaným prostredím Viedenskej cesty v nadväznosti na susednú zónu Kapitulský dvor.
Developer plánuje v súčasnosti s víťazným ateliérom pokračovať v príprave samotného projektu. Pre zákonnú dĺžku povoľovacích procesov a potrebných zmien sa začiatok premeny územia očakáva v horizonte piatich rokov.
Do architektonicko-urbanistickej súťaže bolo pozvaných šesť slovenských a zahraničných ateliérov.
V súčasnosti jednoliate územie bolo ešte v 18. storočí súostrovím. V roku 1771 dala Mária Terézia postaviť Viedenskú cestu, ktorá bola zároveň protipovodňovou hrádzou pre osadníkov a na tento účel čiastočne slúži dodnes. Pečnianske rameno vyschlo koncom 80. rokov 20. storočia aj v súvislosti s budovaním mosta Lanfranconi a výstavbou Petržalky vplyvom zasypania stavebnou sutinou z tejto výstavby.
Víťazný návrh označila porota za najlepší pre jeho ideu citlivého umiestnenia kvalitného bývania, ktoré plne rešpektuje a v maximálnej možnej miere zachováva charakter lokality a zároveň vhodne kombinuje verejný, poloverejný a súkromný priestor. Vyzdvihuje tiež zachovanie maxima existujúcej zelene.
"Ide o jedinečný koncept, respektíve recept, ako prirodzenou cestou rozvíjať výnimočný charakter tohto zeleného priestoru pri Viedenskej ceste a novú potrebnú funkciu bývania," skonštatoval Radek Pšenička, predseda odbornej poroty a riaditeľ urban a biznis developmentu developerskej spoločnosti YIT Slovakia.
Developer na základe vybraného návrhu plánuje do územia s rozlohou 3,4 hektára umiestniť viac ako 500 bytov vrátane občianskej vybavenosti. Súčasťou projektu má byť aj nájomné bývanie, developer je jedným zo súkromných investorov, ktorí s hlavným mestom podpísali zmluvu o spolupráci. Rozvíjať by sa mal tiež charakter zeleného územia na rekreáciu, pričom "zelené zálivy" prepoja prírodný priestor zelene s urbanizovaným prostredím Viedenskej cesty v nadväznosti na susednú zónu Kapitulský dvor.
Developer plánuje v súčasnosti s víťazným ateliérom pokračovať v príprave samotného projektu. Pre zákonnú dĺžku povoľovacích procesov a potrebných zmien sa začiatok premeny územia očakáva v horizonte piatich rokov.
Do architektonicko-urbanistickej súťaže bolo pozvaných šesť slovenských a zahraničných ateliérov.
V súčasnosti jednoliate územie bolo ešte v 18. storočí súostrovím. V roku 1771 dala Mária Terézia postaviť Viedenskú cestu, ktorá bola zároveň protipovodňovou hrádzou pre osadníkov a na tento účel čiastočne slúži dodnes. Pečnianske rameno vyschlo koncom 80. rokov 20. storočia aj v súvislosti s budovaním mosta Lanfranconi a výstavbou Petržalky vplyvom zasypania stavebnou sutinou z tejto výstavby.
