Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na projekte spolupracovali okrem ateliérov 2021 a Labak spoločnosti Zapa beton, Fermont a Pittel+Brausewetter, investorom stavby bolo hlavné mesto SR Bratislava.
Autor TASR
Bratislava 26. júna (TASR) - Pri vzniku nového exteriérového povrchu v okolí opätovne fungujúcej fontány Družba na bratislavskom Námestí slobody použili recyklát pôvodného žulového a čadičového materiálu. "Oba pôvodné materiály, ktoré tvorili okolie a samotné bazény fontány, nahradili viac ako polovicu prírodného kameniva, ktoré sa tak nemuselo ťažiť a prepravovať," upozornili architekti, ktorí pripravili návrh revitalizácie verejného priestoru.
Ondrej Marko z ateliéru 2021 vysvetlil, že žulová dlažba z okolia fontány sa nedala opätovne použiť, keďže jednotlivé kusy mali rôznu hrúbku, často boli tiež popraskané. "Bolo nám ľúto vyhodiť 500 ton tohto ušľachtilého kameňa, a preto sme vymysleli spôsob, ako z neho vytvoriť pekný, kvalitný a trvácny povrch okolo fontány," uviedol. Ďalším exkluzívnym pôvodným materiálom bol čadič, ktorým boli vydláždené bazény samotnej fontány. "Žulové dlaždice spolu s taveným čadičom sa pre potreby nového terazza podrvili na drobnú frakciu a použili ako prímes do betónu v okolí fontány," objasnil Marko.
Upozornil, že výsledný materiál, ktorý tvorila síce recyklovaná, ale vysokokvalitná žulovo-čadičová drvina, obstál v skúškach pevnosti, vodotesnosti, mrazuvzdornosti či protišmykovosti. "Betón s prímesou tejto drviny spĺňa nielen technické nároky na exteriérový materiál skúšaný výkyvmi počasia či rozmrazovacími soľami, ale je pôsobivý aj na pohľad," vyzdvihol architekt.
Na projekte spolupracovali okrem ateliérov 2021 a Labak spoločnosti Zapa beton, Fermont a Pittel+Brausewetter, investorom stavby bolo hlavné mesto SR Bratislava.
Fontánu Družba na Námestí slobody v Bratislave sprístupnilo hlavné mesto v soboru (24. 6.). Stalo sa tak po 16 rokoch, počas ktorých bola jedna z najväčších fontán na Slovensku vypustená. Fontánu komplexne obnovili, jej fungovanie má byť úspornejšie. Úprava sa týkala aj námestia. Po novom bude možné do fontány bezpečne vstúpiť a schladiť sa.
Fontána Družba má tvar rozvíjajúceho sa 12-tonového lipového kvetu, ktorý symbolizuje priateľstvo a mier medzi národmi. Dielo vznikalo v rokoch 1979 až 1980.
Ondrej Marko z ateliéru 2021 vysvetlil, že žulová dlažba z okolia fontány sa nedala opätovne použiť, keďže jednotlivé kusy mali rôznu hrúbku, často boli tiež popraskané. "Bolo nám ľúto vyhodiť 500 ton tohto ušľachtilého kameňa, a preto sme vymysleli spôsob, ako z neho vytvoriť pekný, kvalitný a trvácny povrch okolo fontány," uviedol. Ďalším exkluzívnym pôvodným materiálom bol čadič, ktorým boli vydláždené bazény samotnej fontány. "Žulové dlaždice spolu s taveným čadičom sa pre potreby nového terazza podrvili na drobnú frakciu a použili ako prímes do betónu v okolí fontány," objasnil Marko.
Upozornil, že výsledný materiál, ktorý tvorila síce recyklovaná, ale vysokokvalitná žulovo-čadičová drvina, obstál v skúškach pevnosti, vodotesnosti, mrazuvzdornosti či protišmykovosti. "Betón s prímesou tejto drviny spĺňa nielen technické nároky na exteriérový materiál skúšaný výkyvmi počasia či rozmrazovacími soľami, ale je pôsobivý aj na pohľad," vyzdvihol architekt.
Na projekte spolupracovali okrem ateliérov 2021 a Labak spoločnosti Zapa beton, Fermont a Pittel+Brausewetter, investorom stavby bolo hlavné mesto SR Bratislava.
Fontánu Družba na Námestí slobody v Bratislave sprístupnilo hlavné mesto v soboru (24. 6.). Stalo sa tak po 16 rokoch, počas ktorých bola jedna z najväčších fontán na Slovensku vypustená. Fontánu komplexne obnovili, jej fungovanie má byť úspornejšie. Úprava sa týkala aj námestia. Po novom bude možné do fontány bezpečne vstúpiť a schladiť sa.
Fontána Družba má tvar rozvíjajúceho sa 12-tonového lipového kvetu, ktorý symbolizuje priateľstvo a mier medzi národmi. Dielo vznikalo v rokoch 1979 až 1980.
