Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Mesto vytvorilo inštitút kontrolórov, teda zamestnancov z jednotlivých mestských častí, ktorých zamestnalo na dohodu. Tí asi o týždeň až dva začnú prechádzať bratislavské domácnosti.
Autor TASR
Bratislava 15. októbra (TASR) – Do dvoch týždňov by mali bratislavské domácnosti prejsť kontrolóri a zistiť, či všetci daňovníci platia dane za takú rozlohu bytu či domu, ako deklarovali v daňovom priznaní. Okrem stopercentného zvyšovania daní z nehnuteľnosti majú byť totiž tieto kontroly ďalším z opatrení, ktorým chce hlavné mesto získať viac peňazí do svojej pokladnice. Primátor Ivo Nesrovnal odhaduje, že by tak mohli ročne utŕžiť navyše asi 400.000 eur.
Výber dane z nehnuteľnosti v Bratislave podľa primátora nie je problémom, úspešne sa vraj vyberie 99 percent z nich. "Problém je skôr v kontrole potvrdenia skutočnosti, či sú rozlohy bytových či nebytových priestorov skutočne také, aké sú nahlasované," tvrdí Nesrovnal, podľa ktorého nepriznané objekty tvoria v hlavnom meste odhadom asi desať percent. "Komplexná kontrola za účasti mestských častí sa od roku 2005 totiž nerobila," podotkol.
Mesto tak podľa primátora vytvorilo inštitút kontrolórov, teda zamestnancov z jednotlivých mestských častí, ktorých zamestnalo na dohodu. Tí asi o týždeň až dva začnú prechádzať bratislavské domácnosti. "Predstava je jednoduchá. Od oddelenia daní a poplatkov na magistráte dostaneme zoznamy daňovníkov, ktoré budú pracovníci preverovať. Ak pracovník uvidí, že na niektorej ulici stojí veľký dom, dostavaný či nadstavaný, a daňovník zaň platí len 20 eur, pričom má platiť možno 100 eur, tak asi niečo nie je v poriadku," vysvetlil starosta bratislavskej Devínskej Novej Vsi Milan Jambor. "Alebo ak napríklad pracovník bude mať v zozname v istej záhradkárskej lokalite zapísaných desať daňovníkov a uvidí tam namiesto toho 50 vilových domov... Na tomto princípe je to postavené."
Jambor tvrdí, že s takýmto návrhom prišiel ešte za minulým vedením mesta, kedy sa to však nestretlo s pochopením a argumentovalo sa ochranou osobných údajov. "Teraz sme už vyriešili všetky legislatívne veci, bude to prebiehať v režime, ktorý bude kompatibilný s ochranou osobných údajov," uistil starosta. Presnejšie postup nešpecifikoval.
Mesto samo takéto kontroly robiť nemôže, nemá vraj na to kapacity a jednotlivé mestské časti si tiež podľa Jambora najlepšie poznajú svoje územie.
Mesto chce od januára o 100 percent zvýšiť dane pre stavebné pozemky, stavby na bývanie a poľnohospodársku produkciu, byty a nebytové priestory, v ktorých sa podniká. Po úprave sadzieb by mala byť pokladnica hlavného mesta bohatšia približne o sedem miliónov eur. Zvyšovať dane už odmietli mnohé mestské časti, mestský parlament sa návrhom nového nariadenia má zaoberať na svojom novembrovom zasadnutí.
Výber dane z nehnuteľnosti v Bratislave podľa primátora nie je problémom, úspešne sa vraj vyberie 99 percent z nich. "Problém je skôr v kontrole potvrdenia skutočnosti, či sú rozlohy bytových či nebytových priestorov skutočne také, aké sú nahlasované," tvrdí Nesrovnal, podľa ktorého nepriznané objekty tvoria v hlavnom meste odhadom asi desať percent. "Komplexná kontrola za účasti mestských častí sa od roku 2005 totiž nerobila," podotkol.
Mesto tak podľa primátora vytvorilo inštitút kontrolórov, teda zamestnancov z jednotlivých mestských častí, ktorých zamestnalo na dohodu. Tí asi o týždeň až dva začnú prechádzať bratislavské domácnosti. "Predstava je jednoduchá. Od oddelenia daní a poplatkov na magistráte dostaneme zoznamy daňovníkov, ktoré budú pracovníci preverovať. Ak pracovník uvidí, že na niektorej ulici stojí veľký dom, dostavaný či nadstavaný, a daňovník zaň platí len 20 eur, pričom má platiť možno 100 eur, tak asi niečo nie je v poriadku," vysvetlil starosta bratislavskej Devínskej Novej Vsi Milan Jambor. "Alebo ak napríklad pracovník bude mať v zozname v istej záhradkárskej lokalite zapísaných desať daňovníkov a uvidí tam namiesto toho 50 vilových domov... Na tomto princípe je to postavené."
Jambor tvrdí, že s takýmto návrhom prišiel ešte za minulým vedením mesta, kedy sa to však nestretlo s pochopením a argumentovalo sa ochranou osobných údajov. "Teraz sme už vyriešili všetky legislatívne veci, bude to prebiehať v režime, ktorý bude kompatibilný s ochranou osobných údajov," uistil starosta. Presnejšie postup nešpecifikoval.
Mesto samo takéto kontroly robiť nemôže, nemá vraj na to kapacity a jednotlivé mestské časti si tiež podľa Jambora najlepšie poznajú svoje územie.
Mesto chce od januára o 100 percent zvýšiť dane pre stavebné pozemky, stavby na bývanie a poľnohospodársku produkciu, byty a nebytové priestory, v ktorých sa podniká. Po úprave sadzieb by mala byť pokladnica hlavného mesta bohatšia približne o sedem miliónov eur. Zvyšovať dane už odmietli mnohé mestské časti, mestský parlament sa návrhom nového nariadenia má zaoberať na svojom novembrovom zasadnutí.
