Rovnako tak v prípade tých samospráv, kde domácnosti všetok kuchynský bioodpad kompostujú a území, kde nie je triedený zber technicky možný.
Autor TASR
Bratislava 8. novembra (TASR) – Za prvé štyri týždne zberu kuchynského biologicky rozložiteľného odpadu sa v bratislavskom Lamači vyzbieralo 15,85 tony, ktoré putujú na ďalšie spracovanie. Informuje o tom mestská časť, v ktorej sa 11. októbra začal pilotný projekt zberu kuchynského biodpadu v hlavnom meste.
Projekt v spolupráci so spoločnosťou Odvoz a likvidácia odpadu (OLO) chce hlavné mesto postupne v roku 2022 implementovať do ďalších mestských častí. Linda Golejová z OLO priblížila, že na jedného Bratislavčana pripadá ročne vyše 120 kilogramov kuchynského bioodpadu. "Cieľom zberu je znížiť, ideálne odstrániť tento odpad zo zmesového komunálneho odpadu, čím sa dosiahne najmä zníženie tvorby skleníkových plynov," informovala. Triedením kuchynského bioodpadu sa podľa nej znižuje objem umelých hnojív na poliach a podporuje sa rozvoj cirkulárnej ekonomiky. "To, že tento druh odpadu budeme zbierať zvlášť, znamená, že ho môžeme spracovať a opätovne vrátiť do pôdy ako hodnotný kompost," spresnila Golejová.
Hoci už od začiatku tohto roka mali obce a mestá na Slovensku zaviesť a zabezpečiť pre svojich občanov triedený zber kuchynského biologického odpadu, pre Bratislavu i Košice, ktoré pri zmesovom odpade využívajú zariadenie na energetické využitie odpadu (spaľovne), platí výnimka do roku 2023. Rovnako tak v prípade tých samospráv, kde domácnosti všetok kuchynský bioodpad kompostujú a území, kde nie je triedený zber technicky možný.
Projekt v spolupráci so spoločnosťou Odvoz a likvidácia odpadu (OLO) chce hlavné mesto postupne v roku 2022 implementovať do ďalších mestských častí. Linda Golejová z OLO priblížila, že na jedného Bratislavčana pripadá ročne vyše 120 kilogramov kuchynského bioodpadu. "Cieľom zberu je znížiť, ideálne odstrániť tento odpad zo zmesového komunálneho odpadu, čím sa dosiahne najmä zníženie tvorby skleníkových plynov," informovala. Triedením kuchynského bioodpadu sa podľa nej znižuje objem umelých hnojív na poliach a podporuje sa rozvoj cirkulárnej ekonomiky. "To, že tento druh odpadu budeme zbierať zvlášť, znamená, že ho môžeme spracovať a opätovne vrátiť do pôdy ako hodnotný kompost," spresnila Golejová.
Hoci už od začiatku tohto roka mali obce a mestá na Slovensku zaviesť a zabezpečiť pre svojich občanov triedený zber kuchynského biologického odpadu, pre Bratislavu i Košice, ktoré pri zmesovom odpade využívajú zariadenie na energetické využitie odpadu (spaľovne), platí výnimka do roku 2023. Rovnako tak v prípade tých samospráv, kde domácnosti všetok kuchynský bioodpad kompostujú a území, kde nie je triedený zber technicky možný.