Bratislava 14. februára (TASR) – Za najväčších zaľúbencov v bratislavskej zoologickej záhrade považujú pracovníci gibony zlatolíce. Samček Oliver a samička Bany si nielen na sviatok sv. Valentína, ale každé ráno spievajú zaľúbenú pieseň, ktorou si vzájomne dokazujú náklonnosť. Dokonalým príkladom romantickej lásky sú ale labute čierne. Tie vytvárajú monogamné páry na celý život.



Gibony zlatolíce a ich mláďa sú príkladom dokonalej rodinky, uviedla Katarína Matejovičová zo ZOO Bratislava. Láskyplne si preberajú srsť, o mláďa sa stará väčšinu dňa matka, avšak na výchove sa podieľa i otec. "Ak sa v 'rodine' narodí ďalšie mláďa, to staršie sa podieľa na starostlivosti, hrá sa s ním a zároveň sa tak učí, ako sa postarať o potomka, čo využije vo vlastnom rodičovstve," vysvetlila.

Ak je zase zväzok dvoch labutí čiernych naozaj pevný, aj keď príde iný samec alebo iná samica, nedokáže tento pár rozbiť. "Ak jeden z páru zomrie, druhý veľmi smúti. Môže sa stať, že zo žiaľu prestane prijímať potravu a následne uhynie," povedala Matejovičová. Stáva sa však tiež, že sa pokúsi nájsť si v kŕdli nového partnera a s tým zase vytvorí monogamný pár na celý život.

Zo zvieracích párov v bratislavskej zoo sú spolu najdlhšie nosorožce tuponosé južné. Ada a Niko to spolu ťahajú už 13 rokov. "Príroda im však nedopriala mláďatá. Pokúšali sme sa prírode pomôcť a riešiť situáciu umelým oplodnením, avšak i tieto pokusy boli neúspešné," podotkla Matejovičová.

Najplodnejšie rodinky sa vyskytujú u sviniek vietnamských a diviakov lesných. "Je to spôsobené tým, že samica svine vietnamskej dokáže porodiť naraz osem až 14 mláďat, a to v priemere trikrát ročne," vysvetlila Matejovičová. U diviakov lesných sú to štyri až osem mláďat raz ročne. "U sviniek vietnamských nám rodí jedna samička a u diviakov lesných sú to dve samičky," dodala.

Okrem sviniek a diviakov patrí medzi najplodnejších samcov v bratislavskej zoo napríklad capko kamerunský. Ten od roku 2013 splodil so štyrmi samicami spolu 28 mláďat. "Láska u kozičiek kamerunských a nášho capka sa prejavila tento rok ako prvá. Najnovším prírastkom je sedem mláďat kozičiek kamerunských, ktoré sa narodili v prvý februárový týždeň," priblížila Matejovičová.

Plodná je napríklad i skupina tiav dvojhrbých. Samec Ňonek splodil od roku 2005 spolu 12 mláďat. "Počas tohto obdobia mal však krátku prestávku, keď odišiel na 'služobnú cestu' do zoo v Ostrave, kde išiel motivovať chovného samca k páreniu," priblížila Matejovičová. Ten sa podľa nej dovtedy k ničomu nemal a konkurencia v podobe Ňoneka ho k milostnému aktu vyprovokovala.

Naopak, mačkovité šelmy, s výnimkou levov, sú príkladom zvierat, ktoré žijú vo voľnej prírode samotárskym spôsobom života. Leopardy, jaguáre či tigre sa stretávajú len v období párenia a samica sa následne o mláďatá stará sama. "Mláďatá musí samica pred okoloidúcim samcom chrániť, nakoľko ten by ich mohol zabiť, aby sa samica dostala opäť do ruje," vysvetlila Matejovičová.

Aj v bratislavskej zoo chovajú tieto mačkovité šelmy oddelene. O rozmnožovaní jedincov tak často rozhoduje koordinátor chovu, ktorý tiež určí, do ktorej zoo mláďatá po dosiahnutí určitého veku poputujú. "O spojení jedincov rozhodujú i zoológovia, ktorí určia, či už je samička alebo samček schopní sa páriť," dodala.

Keďže chovatelia v zoo majú svojich zverencov radi, občas im pripravia jedlo do tvaru srdiečka. "Zviera to však nijako nevníma, preňho je to len potrava, vníma však dobré zaobchádzanie a celoročnú starostlivosť od chovateľov," dodala Matejovičová.