Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Mestské časti sú síce blízko k obyvateľom, vedia veľmi efektívne riešiť každodenné potreby a problémy Bratislavčanov, mesto ale funguje ako celok, priblížil Vallo.
Autor TASR
Bratislava 3. mája (TASR) - Nová stavebná legislatíva podľa bratislavského primátora Matúša Valla ohrozuje kontrolu hlavného mesta nad developerskými projektami a rozvojom Bratislavy. Napriek opakovaným upozorneniam podľa jeho slov Národná rada SR schválila nový zákon o územnom plánovaní a novelu zákona o výstavbe v podobe, ktorej chýba jasné ukotvenie vydávania záväzných stanovísk mestom.
"Je to pritom kľúčová kompetencia samosprávy, cez ktorú mesto posudzuje, či developerské projekty sú v súlade s územným plánom, potrebami rozvoja mesta a verejným záujmom. Navyše, nová podoba týchto dvoch zákonov si protirečí práve pri záväzných stanoviskách," spresnil primátor Bratislavy.
Zákon o územnom plánovaní, ako spresnil, stanovuje, že záväzné stanovisko vydáva ten orgán, ktorý schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu, teda buď mesto v prípade územného plánu, alebo mestská časť v prípade územného plánu zóny. Novela zákona o výstavbe, naopak, hovorí, že o tom, kto bude vydávať záväzné stanoviská, rozhodne zákon o hlavnom meste, ktorý na tento účel ešte len bude nutné novelizovať.
"Je neprijateľné, že nová legislatíva, ktorá má vstúpiť do platnosti od apríla 2024, vytvára právnu neistotu pri základnom nástroji, cez ktorý mesto kontroluje developerov a rozhoduje o tom, ako naše mesto vyzerá. Hlavné mesto môže touto legislatívou úplne stratiť kontrolu nad rozvojom mesta ako funkčným celkom," vyhlásil Vallo.
Bratislava musí, ako tvrdí, mať pod kontrolou svoj rozvoj. Okrem územného plánu sú to záväzné stanoviská k investičnej činnosti, cez ktoré mesto nielen formálne posudzuje, či je nový developerský projekt v súlade s územným plánom vrátane štandardov a potrieb rozvoja mesta. Celomestský pohľad pritom označil primátor za kľúčový.
"Mestské časti sú síce blízko k obyvateľom, vedia veľmi efektívne riešiť každodenné potreby a problémy Bratislavčanov, mesto ale funguje ako celok," priblížil Vallo a poukázal pritom na dopravnú infraštruktúru, verejnú dopravu, životné prostredie či politiku bývania. Posudzovanie developerských projektov iba z pohľadu jednej bratislavskej mestskej časti podľa Valla nedokáže zohľadniť celomestské dosahy jednotlivých projektov. Zároveň najmä menšie mestské časti nemusia mať dostatočné kapacity posudzovať zásadnejšie projekty.
Nová legislatíva podľa Valla nevyužila ani príležitosť prvýkrát priniesť spresňujúce ustanovenie o metropolitnom územnom pláne. Parlament by podľa bratislavského primátora mal čo najskôr novelizovať zákon o hlavnom meste a ukotviť v ňom kompetenciu mesta vydávať záväzné stanoviska. "Ak sa tak nestane, z prijateľného kompromisu bude najväčšia legislatívna rana, ktorú by hlavné mesto za poslednú dekádu utŕžilo," skonštatoval primátor.
"Je to pritom kľúčová kompetencia samosprávy, cez ktorú mesto posudzuje, či developerské projekty sú v súlade s územným plánom, potrebami rozvoja mesta a verejným záujmom. Navyše, nová podoba týchto dvoch zákonov si protirečí práve pri záväzných stanoviskách," spresnil primátor Bratislavy.
Zákon o územnom plánovaní, ako spresnil, stanovuje, že záväzné stanovisko vydáva ten orgán, ktorý schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu, teda buď mesto v prípade územného plánu, alebo mestská časť v prípade územného plánu zóny. Novela zákona o výstavbe, naopak, hovorí, že o tom, kto bude vydávať záväzné stanoviská, rozhodne zákon o hlavnom meste, ktorý na tento účel ešte len bude nutné novelizovať.
"Je neprijateľné, že nová legislatíva, ktorá má vstúpiť do platnosti od apríla 2024, vytvára právnu neistotu pri základnom nástroji, cez ktorý mesto kontroluje developerov a rozhoduje o tom, ako naše mesto vyzerá. Hlavné mesto môže touto legislatívou úplne stratiť kontrolu nad rozvojom mesta ako funkčným celkom," vyhlásil Vallo.
Bratislava musí, ako tvrdí, mať pod kontrolou svoj rozvoj. Okrem územného plánu sú to záväzné stanoviská k investičnej činnosti, cez ktoré mesto nielen formálne posudzuje, či je nový developerský projekt v súlade s územným plánom vrátane štandardov a potrieb rozvoja mesta. Celomestský pohľad pritom označil primátor za kľúčový.
"Mestské časti sú síce blízko k obyvateľom, vedia veľmi efektívne riešiť každodenné potreby a problémy Bratislavčanov, mesto ale funguje ako celok," priblížil Vallo a poukázal pritom na dopravnú infraštruktúru, verejnú dopravu, životné prostredie či politiku bývania. Posudzovanie developerských projektov iba z pohľadu jednej bratislavskej mestskej časti podľa Valla nedokáže zohľadniť celomestské dosahy jednotlivých projektov. Zároveň najmä menšie mestské časti nemusia mať dostatočné kapacity posudzovať zásadnejšie projekty.
Nová legislatíva podľa Valla nevyužila ani príležitosť prvýkrát priniesť spresňujúce ustanovenie o metropolitnom územnom pláne. Parlament by podľa bratislavského primátora mal čo najskôr novelizovať zákon o hlavnom meste a ukotviť v ňom kompetenciu mesta vydávať záväzné stanoviska. "Ak sa tak nestane, z prijateľného kompromisu bude najväčšia legislatívna rana, ktorú by hlavné mesto za poslednú dekádu utŕžilo," skonštatoval primátor.
