Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Solidarita, ako príspevok najväčších mestských častí siedmim malým, bola zavedená pred ôsmimi rokmi, aby aj malé mestské časti mohli lepšie plniť svoje samosprávne funkcie vrátane rozvoja územia.
Autor TASR
Bratislava 10. novembra (TASR) – Veľké mestské časti Bratislavy chcú znížiť o polovicu svoj príspevok v rámci tzv. solidarity, ktorou prispievajú na chod siedmich malých mestských častí hlavného mesta. Petržalka, Ružinov, Nové Mesto a Staré Mesto na novembrovom zasadaní Regionálneho združenia mestských častí Bratislavy (RZ MČ BA) presadili návrh, aby sa miera solidarity znížila zo súčasných troch na 1,5 percenta. Tento návrh chce na najbližšie zasadnutie Mestskej rady hl. mesta SR Bratislavy predložiť šéf novomestskej samosprávy Rudolf Kusý.
Solidarita, ako príspevok najväčších mestských častí siedmim malým – Vajnory, Rusovce, Jarovce, Lamač, Záhorská Bystrica, Devín a Čunovo, bola zavedená pred ôsmimi rokmi, aby aj malé mestské časti mohli lepšie plniť svoje samosprávne funkcie vrátane rozvoja územia. Petržalka, Staré Mesto, Nové Mesto a Ružinov sa na základe solidarity vzdávajú časti zo svojho podielu na dani z príjmov fyzických osôb a na dani z nehnuteľností v prospech malých mestských častí.
Petržalský starosta Vladimír Bajan a ružinovský Dušan Pekár upozornili, že iniciatíva finančne prispievať malým mestským častiam vznikla vo výnimočnej situácii, v čase krízy. Keďže tá už pominula, solidarita by sa postupne mala dostať na nulu. Starostovia malých mestských častí však majú opačný názor. Dušan Antoš (Rusovce), Ján Mrva (Vajnory) a Pavel Škodler (Jarovce) zdôraznili, že príspevok známy ako solidarita nevznikol z dôvodu krízy, ale ako súčasť systému prerozdeľovania financií mesta v roku 2008 a dôvody jej vzniku nepominuli.
Starosta Záhorskej Bystrice Jozef Krúpa ostal návrhom na zníženie solidarity nemilo prekvapený. "Bratislavu a všetkých 17 mestských častí vnímam ako rodinu a k rodine solidarita patrí. Návrh preto nepovažujem za kolegiálny,“ vyhlásil Krúpa, ktorý odhadol, že znížením solidarity by Záhorská Bystrica prišla približne o 150.000 eur. "Aj keby sme rátali s istým zvýšením príjmu z dane z nehnuteľností, stále by to bola strata, ktorú by Záhorská Bystrica výrazne pocítila," dodal.
Starosta Lamača Peter Šramko pre TASR uviedol, že návrh zo zasadnutia RZ MČ BA napokon nemusí byť ten, resp. jediný, ktorý sa objaví na rokovaní mestskej rady. "S kolegami-starostami z malých mestských častí práve konzultujeme úplne iný návrh, ktorý ráta so zapojením všetkých 17 mestských častí do systému solidarity," povedal pre TASR. Šramko ráta s tým, že by tento návrh predstavil na mimoriadnom zasadaní RZ MČ BA, prípadne by ho predložil ako ďalší návrh na Mestskej rade.
Podľa starostu Vajnôr Jána Mrvu by sa mala otvoriť aj otázka účasti hlavného mesta na solidarite.
Solidarita, ako príspevok najväčších mestských častí siedmim malým – Vajnory, Rusovce, Jarovce, Lamač, Záhorská Bystrica, Devín a Čunovo, bola zavedená pred ôsmimi rokmi, aby aj malé mestské časti mohli lepšie plniť svoje samosprávne funkcie vrátane rozvoja územia. Petržalka, Staré Mesto, Nové Mesto a Ružinov sa na základe solidarity vzdávajú časti zo svojho podielu na dani z príjmov fyzických osôb a na dani z nehnuteľností v prospech malých mestských častí.
Petržalský starosta Vladimír Bajan a ružinovský Dušan Pekár upozornili, že iniciatíva finančne prispievať malým mestským častiam vznikla vo výnimočnej situácii, v čase krízy. Keďže tá už pominula, solidarita by sa postupne mala dostať na nulu. Starostovia malých mestských častí však majú opačný názor. Dušan Antoš (Rusovce), Ján Mrva (Vajnory) a Pavel Škodler (Jarovce) zdôraznili, že príspevok známy ako solidarita nevznikol z dôvodu krízy, ale ako súčasť systému prerozdeľovania financií mesta v roku 2008 a dôvody jej vzniku nepominuli.
Starosta Záhorskej Bystrice Jozef Krúpa ostal návrhom na zníženie solidarity nemilo prekvapený. "Bratislavu a všetkých 17 mestských častí vnímam ako rodinu a k rodine solidarita patrí. Návrh preto nepovažujem za kolegiálny,“ vyhlásil Krúpa, ktorý odhadol, že znížením solidarity by Záhorská Bystrica prišla približne o 150.000 eur. "Aj keby sme rátali s istým zvýšením príjmu z dane z nehnuteľností, stále by to bola strata, ktorú by Záhorská Bystrica výrazne pocítila," dodal.
Starosta Lamača Peter Šramko pre TASR uviedol, že návrh zo zasadnutia RZ MČ BA napokon nemusí byť ten, resp. jediný, ktorý sa objaví na rokovaní mestskej rady. "S kolegami-starostami z malých mestských častí práve konzultujeme úplne iný návrh, ktorý ráta so zapojením všetkých 17 mestských častí do systému solidarity," povedal pre TASR. Šramko ráta s tým, že by tento návrh predstavil na mimoriadnom zasadaní RZ MČ BA, prípadne by ho predložil ako ďalší návrh na Mestskej rade.
Podľa starostu Vajnôr Jána Mrvu by sa mala otvoriť aj otázka účasti hlavného mesta na solidarite.
