Od vlády chcú, aby začala konať a prispela k plneniu ústavy, podľa ktorej je povinná chrániť, zveľaďovať a šetrne využívať prírodné bohatstvo v prospech svojich občanov a budúcich generácií.
Autor TASR
Bratislava 26. októbra (TASR) - Obyvatelia bratislavskej Vrakune budú dnes o 9.30 h protestovať pred Úradom vlády SR. Dôvodom je aj napriek sľubom neriešenie problému s bývalou skládkou Chemických závodov Juraja Dimitrova vo Vrakuni, ktorá ohrozuje pitnú vodu. Od vlády chcú, aby začala konať a prispela k plneniu ústavy, podľa ktorej je povinná chrániť, zveľaďovať a šetrne využívať prírodné bohatstvo v prospech svojich občanov a budúcich generácií.
"Skládka kontaminuje podzemné vody a ničí zdravie občanov a prírodu na Žitnom ostrove," tvrdia starosta Vrakune Martin Kuruc a poslanec miestneho zastupiteľstva Milan Šindler. Podľa nich je potrebné zmobilizovať všetky inštitúcie a subjekty a nájsť riešenie.
V auguste 2015 pritom vtedajší minister životného prostredia Peter Žiga (Smer-SD) avizoval, že sanáciu toxickej skládky vo Vrakuni s najväčšou pravdepodobnosťou zabezpečí štát a že sa v tejto veci začalo aj "formálne" konanie o určení povinnej osoby. "Prebehlo odvtedy 14 mesiacov a povinná osoba nie je ani len určená," povedal pre TASR Kuruc. Napriek tomu, že skládka patrí medzi celoslovenské priority a so sanáciou sa malo podľa neho začať už na jeseň, doteraz sa tak nestalo.
Starosta pritom poukazuje na výsledky rozsiahleho geologického prieskumu, ktorý na skládke prebiehal. Ministerstvo životného prostredia na základe neho minulý rok skonštatovalo, že územie skládky predstavuje významné environmentálne i zdravotné riziko, vyžadujúce si realizáciu sanačných opatrení.
Uviedlo, že zdroje pitnej vody na Žitnom ostrove nie sú zatiaľ ohrozené a problém je lokálny, avšak je potrebné ho riešiť. Geologický prieskum zároveň potvrdil dlhodobé podozrenia, že sa priamo na skládke pod povrchom nachádzajú vo vysokej koncentrácii látky ako pesticídy, herbicídy, benzény alebo arzén. Tieto látky sú pre ľudí nebezpečné. Situácia je podľa Kuruca natoľko vážna, že mestská časť Vrakuňa ešte v roku 2002 vydala zákaz používať domové studne na polievanie zeleniny a ovocných stromov.
Ministerstvo životného prostredia pre TASR uviedlo, že kritika za neriešenie problému tejto skládky je neopodstatnená. "Ministerstvu bolo len v týchto dňoch doručené Okresným úradom Bratislava rozhodnutie o zastavení konania o určení povinnej osoby za sanáciu tejto environmentálnej záťaže, ktoré nadobudlo právoplatnosť 11. októbra," povedala pre TASR minulý týždeň hovorkyňa rezortu životného prostredia Petra Stano Maťašovská. O určení príslušného ministerstva, ktoré bude zodpovedné za odstránenie tejto envirozáťaže, musí podľa jej slov rozhodnúť vláda, a to na návrh envirorezortu.
Ak vláda rozhodne, že povinnou osobou bude envirorezort, sanáciu bude financovať najmä z európskych peňazí v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia. Ministerstvo má pripravený projekt, ktorý predstavilo obyvateľom na verejnom zhromaždení vo Vrakuni v júni. Pri sanácii chce použiť metódu kapsulizácie, ktorou sa obsah skládky zaizoluje od okolitého prostredia.
Finančné náklady na sanáciu budú známe až po ukončení verejného obstarávania na zhotoviteľa geologickej úlohy. V minulosti však rezort predpokladal, že práce by mali trvať 18 mesiacov a stáť okolo 20 až 24 miliónov eur.
Rozloha skládky, ktorá sa nachádza na území starého Mlynského ramena, na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov, je približne 4,65 hektára. Je na nej zhruba 120.000 kubických metrov odpadu, ktorý sa tu vyvážal z chemických závodov v 60. až takmer 80. rokoch minulého storočia.
"Skládka kontaminuje podzemné vody a ničí zdravie občanov a prírodu na Žitnom ostrove," tvrdia starosta Vrakune Martin Kuruc a poslanec miestneho zastupiteľstva Milan Šindler. Podľa nich je potrebné zmobilizovať všetky inštitúcie a subjekty a nájsť riešenie.
V auguste 2015 pritom vtedajší minister životného prostredia Peter Žiga (Smer-SD) avizoval, že sanáciu toxickej skládky vo Vrakuni s najväčšou pravdepodobnosťou zabezpečí štát a že sa v tejto veci začalo aj "formálne" konanie o určení povinnej osoby. "Prebehlo odvtedy 14 mesiacov a povinná osoba nie je ani len určená," povedal pre TASR Kuruc. Napriek tomu, že skládka patrí medzi celoslovenské priority a so sanáciou sa malo podľa neho začať už na jeseň, doteraz sa tak nestalo.
Starosta pritom poukazuje na výsledky rozsiahleho geologického prieskumu, ktorý na skládke prebiehal. Ministerstvo životného prostredia na základe neho minulý rok skonštatovalo, že územie skládky predstavuje významné environmentálne i zdravotné riziko, vyžadujúce si realizáciu sanačných opatrení.
Uviedlo, že zdroje pitnej vody na Žitnom ostrove nie sú zatiaľ ohrozené a problém je lokálny, avšak je potrebné ho riešiť. Geologický prieskum zároveň potvrdil dlhodobé podozrenia, že sa priamo na skládke pod povrchom nachádzajú vo vysokej koncentrácii látky ako pesticídy, herbicídy, benzény alebo arzén. Tieto látky sú pre ľudí nebezpečné. Situácia je podľa Kuruca natoľko vážna, že mestská časť Vrakuňa ešte v roku 2002 vydala zákaz používať domové studne na polievanie zeleniny a ovocných stromov.
Ministerstvo životného prostredia pre TASR uviedlo, že kritika za neriešenie problému tejto skládky je neopodstatnená. "Ministerstvu bolo len v týchto dňoch doručené Okresným úradom Bratislava rozhodnutie o zastavení konania o určení povinnej osoby za sanáciu tejto environmentálnej záťaže, ktoré nadobudlo právoplatnosť 11. októbra," povedala pre TASR minulý týždeň hovorkyňa rezortu životného prostredia Petra Stano Maťašovská. O určení príslušného ministerstva, ktoré bude zodpovedné za odstránenie tejto envirozáťaže, musí podľa jej slov rozhodnúť vláda, a to na návrh envirorezortu.
Ak vláda rozhodne, že povinnou osobou bude envirorezort, sanáciu bude financovať najmä z európskych peňazí v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia. Ministerstvo má pripravený projekt, ktorý predstavilo obyvateľom na verejnom zhromaždení vo Vrakuni v júni. Pri sanácii chce použiť metódu kapsulizácie, ktorou sa obsah skládky zaizoluje od okolitého prostredia.
Finančné náklady na sanáciu budú známe až po ukončení verejného obstarávania na zhotoviteľa geologickej úlohy. V minulosti však rezort predpokladal, že práce by mali trvať 18 mesiacov a stáť okolo 20 až 24 miliónov eur.
Rozloha skládky, ktorá sa nachádza na území starého Mlynského ramena, na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov, je približne 4,65 hektára. Je na nej zhruba 120.000 kubických metrov odpadu, ktorý sa tu vyvážal z chemických závodov v 60. až takmer 80. rokoch minulého storočia.