Bratislava 16. septembra (TASR) – Kedy sa začne so sanačnými prácami na bývalej skládke Chemických závodov Juraja Dimitrova v bratislavskej Vrakuni, zostáva naďalej otázne. Dôvodom sú stále nevyrovnané majetkovoprávne vzťahy k pozemkom, podané žaloby zároveň zabránili využiť eurofondy. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR plánuje v najbližšej dobe zverejniť ďalší postup v tejto veci. Pre TASR to uviedlo tlačové oddelenie envirorezortu.

Ministerstvo ubezpečuje, že ochrana životného prostredia i zdravia ľudí pri odstraňovaní environmentálnych záťaží vrátane tej vo Vrakuni, je stále jeho prioritou. Pripomína však, že sanácia skládky sa musí uskutočniť v súlade s platnou legislatívou, preto je potrebné zabezpečiť právny vzťah k všetkým potrebným pozemkom. Bez doriešenia práva k nim nie je možné v projekte sanácie pokračovať.

"Začiatok prác brzdia najmä zdĺhavé procesy, ktoré MŽP nemá priamo vo svojich rukách, a to najmä majetkovoprávne usporiadanie pozemkov," odpovedalo ministerstvo na otázku TASR, či necíti zodpovednosť za súčasný stav projektu sanácie skládky, keďže stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť už vlani na jar. Zároveň nadobudli právoplatnosť aj rozhodnutia o dočasnom obmedzení vlastníckeho práva vo všetkých siedmich prípadoch.

"Niektorí vlastníci napadli rozhodnutia o vyvlastnení a taktiež boli zo strany niektorých subjektov podané žaloby na Krajský súd v Bratislave proti rozhodnutiu Okresného úradu Bratislava vo veci vydaného stavebného povolenia," zdôraznil envirorezort. Tieto žaloby zároveň podľa neho zmarili možnosť využiť na vrakunskú envirozáťaž financie z Operačného programu Kvalita životného prostredia. Ministerstvo preto plánuje v najbližšej dobe zverejniť návrh ďalšieho postupu vo veci vrakunskej envirozáťaže.

Skládka vo Vrakuni sa dostala aj do volebnej kampane v rámci boja o kreslo predsedu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK). Kandidát Dušan Velič vidí riešenie problému, ktorý sa priamo dotýka Žitného ostrova, kde sa nachádza veľké množstvo pitnej vody, vo vyhlásení mimoriadnej situácie. Stretnúť sa má v tejto súvislosti s ministrom životného prostredia.

"V dôsledku aj nekonania predsedu kraja sme stratili asi 100 miliónov kubických metrov vody," uviedol v najnovšom videu. Na margo výzvy vláde na riešenie skládok v kraji poznamenal, že predseda BSK Juraj Droba by si mal uvedomiť, že nie aktivistom.

Úrad BSK pred časom odkázal, že sanácia vrakunskej skládky, "časovanej ekologickej bomby", je plne v rukách štátu, a to MŽP SR. Deklaruje, že súčasné vedenie kraja žiada o riešenie problému dlhodobo. Vyjadruje tiež pochybnosti, či vyhlásenie mimoriadnej situácie pomôže celý proces urýchliť.

Vo výzve poukazuje na to, že na jeho území sa nachádza 23 skládok ohrozujúcich zásobárne pitnej vody. "Aj napriek tomu, že sanovanie týchto skládok je v kompetencii MŽP SR a ich vlastníkom je často štát, náš kraj pomohol zabezpečiť 239 miliónov eur na riešenie ekologických kríz aj v BSK," odkazuje kraj.

Skládku vo Vrakuni, z ktorej do podzemných vôd unikajú najmä pesticídy a herbicídy, chce štát sanovať metódou enkapsulácie. Vybudovať sa má podzemná tesniaca stena, ktorou sa zdroj znečistenia odizoluje od okolitého prostredia. Súčasťou má byť aj čerpanie a čistenie znečistených podzemných vôd v okolí skládky. Hoci sa spustenie prác očakávalo ešte v roku 2018, doteraz sa tak nestalo.

Rozloha skládky, ktorá sa nachádza na území starého Mlynského ramena na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov, je približne 4,65 hektára. Je na nej zhruba 120.000 kubických metrov odpadu, ktorý tam vyvážali z chemických závodov v 60. až 80. rokoch minulého storočia.

Práce by mali po ich spustení v zmysle projektu trvať 3,5 roka, a to vrátane dvojročného posanačného monitoringu.