FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Inštitút podotkol, že horúčavy sú nebezpečné najmä pre deti a seniorov.
Autor TASR
Bratislava 30. augusta (TASR) - Zeleň v centre Bratislavy, ako sú napríklad ostrovčeky s okrasnými trávami, pomáha s ochladením okolitého vzduchu o jeden či dva stupne Celzia. Vyplýva to z meraní teploty vzduchu, rôznych povrchov a foriem vegetácie na území mesta Prírodovedeckou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave v spolupráci s Metropolitným inštitútom Bratislavy (MIB). Merania robili počas dní, keď najvyššia denná teplota bola 30 a viac stupňov Celzia. TASR o tom informovala vedúca oddelenia komunikácie MIB Kristína Trnovská.
Termovízne snímky ukázali význam stromov či záhonov z okrasných tráv a trvaliek, ktoré prostredie lokálne ochladzujú. Napríklad teplota na záhone dosahovala 29 stupňov Celzia, zatiaľ čo teplota cesty v okolí dosahovala vyše 49 stupňov Celzia. Rovnako lavičkám na Hlavnom námestí v tieni stromu namerali okolo 30 stupňov Celzia a na slnku presiahla teplota lavičky 50 stupňov Celzia.
"Z hľadiska adaptácie na zmenu klímy má význam robiť najmä kompaktné plochy zelene, ktoré majú lepšiu schopnosť ochladzovať, ale zároveň poskytnú aj priestor na oddych a stretávanie sa počas celého roka," uviedla Eva Čulová z MIB.
MIB zároveň priblížil, že zastavané územia sú zraniteľnejšie a s dôsledkami zmeny klímy, ako sú vlny horúčav alebo prívalové dažde, sa stretávajú pravidelnejšie. "Z dlhodobého hľadiska bude kľúčové nielen zvyšovať podiel zelene vo verejných priestoroch, ale je potrebné adaptovať aj budovy, v ktorých pracujeme, žijeme či spíme," dodala Čulová.
Inštitút podotkol, že horúčavy sú nebezpečné najmä pre deti a seniorov. Z tohto pohľadu ako najviac rizikové lokality označil centrum hlavného mesta s presahom do bratislavských mestských častí Petržalka, Ružinov, Nové Mesto a Podunajské Biskupice. Ide podľa neho o územia s vyššou koncentráciou detí do šesť rokov a seniorov vo veku 65 a viac rokov.
Negatívne dôsledky zmeny klímy na zdravie, kvalitu života a životné prostredie MIB zdôvodňuje v štúdii Hodnotenie zraniteľnosti mesta Bratislava na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy, ktorá je súčasťou Akčného plánu udržateľnej energetiky a klímy.
Termovízne snímky ukázali význam stromov či záhonov z okrasných tráv a trvaliek, ktoré prostredie lokálne ochladzujú. Napríklad teplota na záhone dosahovala 29 stupňov Celzia, zatiaľ čo teplota cesty v okolí dosahovala vyše 49 stupňov Celzia. Rovnako lavičkám na Hlavnom námestí v tieni stromu namerali okolo 30 stupňov Celzia a na slnku presiahla teplota lavičky 50 stupňov Celzia.
"Z hľadiska adaptácie na zmenu klímy má význam robiť najmä kompaktné plochy zelene, ktoré majú lepšiu schopnosť ochladzovať, ale zároveň poskytnú aj priestor na oddych a stretávanie sa počas celého roka," uviedla Eva Čulová z MIB.
MIB zároveň priblížil, že zastavané územia sú zraniteľnejšie a s dôsledkami zmeny klímy, ako sú vlny horúčav alebo prívalové dažde, sa stretávajú pravidelnejšie. "Z dlhodobého hľadiska bude kľúčové nielen zvyšovať podiel zelene vo verejných priestoroch, ale je potrebné adaptovať aj budovy, v ktorých pracujeme, žijeme či spíme," dodala Čulová.
Inštitút podotkol, že horúčavy sú nebezpečné najmä pre deti a seniorov. Z tohto pohľadu ako najviac rizikové lokality označil centrum hlavného mesta s presahom do bratislavských mestských častí Petržalka, Ružinov, Nové Mesto a Podunajské Biskupice. Ide podľa neho o územia s vyššou koncentráciou detí do šesť rokov a seniorov vo veku 65 a viac rokov.
Negatívne dôsledky zmeny klímy na zdravie, kvalitu života a životné prostredie MIB zdôvodňuje v štúdii Hodnotenie zraniteľnosti mesta Bratislava na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy, ktorá je súčasťou Akčného plánu udržateľnej energetiky a klímy.
