Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Poukázal pritom na nedostatok zdravotníckeho personálu, chýbajúce miesta v nemocniciach, ale taktiež na odkladanie operácií či preventívnych vyšetrení.
Autor TASR
Bratislava 18. novembra (TASR) – Ak v rámci boja proti novému koronavírusu neurobíme nič, hrozí reálny kolaps zdravotníckeho systému v Bratislavskom kraji. Vyhlásil to predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Juraj Droba po stredajšom rokovaní bezpečnostnej rady kraja, ktorá bola zameraná na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Kraj preto žiada Ministerstvo zdravotníctva SR, aby začali krízu čím skôr riešiť.
"Situáciu v kraji považujeme za mimoriadne vážnu. Pozerám sa spolu s analytikmi na tie čísla a musím skonštatovať, že nemám dobré správy. Ak neurobíme nič, hrozí reálny kolaps zdravotníckeho systému v kraji," povedal Droba, ktorý vytýka nedostatok komunikácie a krízového riadenia zo strany kompetentných.
Poukázal na nedostatok zdravotníckeho personálu, chýbajúce miesta v nemocniciach, ale taktiež na odkladanie tzv. bielych operácií nesúvisiacich s ochorením COVID-19 či odkladanie a nerealizovanie mnohých preventívnych vyšetrení. Najhoršie je na tom podľa neho Univerzitná nemocnica Bratislava (UNB), ktorá eviduje zvýšené požiadavky na prijatie pacientov s ochorením COVID-19, pričom je pomaly na pokraji kapacít. Predstavitelia nemocnice žiadajú o pomoc kolegov z iných zdravotníckych zariadení. Bratislavský kraj zároveň požaduje transparentný systém predbežného odmeňovania zdravotníckeho personálu, ale aj väčšiu osvetu.
Podľa riaditeľa odboru zdravotníctva Úradu BSK Tomáša Szalaya sa bezpečnostná rada kraja zhodla, že ministerstvo zdravotníctva túto krízu neriadi. "Cenné je, že sme sa stretli a že sme s ostatnými zdravotníckymi zariadeniami v kraji o tomto rozprávali. Krízové riadenie v rámci zdravotníctva nefunguje alebo nefunguje dostatočne dobre," poznamenal Szalay. Zdôraznil, že výzva na spoluprácu zdravotníkov má zabrániť tretej vlne reprofilizácie nemocníc, kedy by mohlo byť ohrozené aj poskytovanie tzv. bielej zdravotnej starostlivosti. Situáciu podľa neho komplikuje aj prekladanie pacientov zo severných okresov do Bratislavy, ktoré už nie sú schopné zvládať prílev pacientov.
Podľa hlavného krajského odborníka pre všeobecných lekárov pre dospelých Petra Lipovského je tiež dôležité znížiť mobilitu pacientov. Apeluje na to, že každý respiračný infekt, zvýšená teplota či viróza vyžaduje čo najskoršiu izoláciu v domácom prostredí. "Čiže nie za každú cenu niekam chodiť a dožadovať sa vyšetrení. Nie vždy je to konštruktívne," povedal Lipovský. Ernest Caban z Asociácie dopravnej zdravotnej služby poznamenal, že bude potrebné opätovne otvoriť otázku financovania. Stretnutie na pôde BSK označil za "ojedinelé."
Na bezpečnostnej rade kraja sa okrem predstaviteľov Úradu BSK zúčastnili aj predstavitelia nemocníc, odborníci na zdravotníctvo, zdravotné poisťovne, Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava a ďalšie inštitúcie.
"Situáciu v kraji považujeme za mimoriadne vážnu. Pozerám sa spolu s analytikmi na tie čísla a musím skonštatovať, že nemám dobré správy. Ak neurobíme nič, hrozí reálny kolaps zdravotníckeho systému v kraji," povedal Droba, ktorý vytýka nedostatok komunikácie a krízového riadenia zo strany kompetentných.
Poukázal na nedostatok zdravotníckeho personálu, chýbajúce miesta v nemocniciach, ale taktiež na odkladanie tzv. bielych operácií nesúvisiacich s ochorením COVID-19 či odkladanie a nerealizovanie mnohých preventívnych vyšetrení. Najhoršie je na tom podľa neho Univerzitná nemocnica Bratislava (UNB), ktorá eviduje zvýšené požiadavky na prijatie pacientov s ochorením COVID-19, pričom je pomaly na pokraji kapacít. Predstavitelia nemocnice žiadajú o pomoc kolegov z iných zdravotníckych zariadení. Bratislavský kraj zároveň požaduje transparentný systém predbežného odmeňovania zdravotníckeho personálu, ale aj väčšiu osvetu.
Podľa riaditeľa odboru zdravotníctva Úradu BSK Tomáša Szalaya sa bezpečnostná rada kraja zhodla, že ministerstvo zdravotníctva túto krízu neriadi. "Cenné je, že sme sa stretli a že sme s ostatnými zdravotníckymi zariadeniami v kraji o tomto rozprávali. Krízové riadenie v rámci zdravotníctva nefunguje alebo nefunguje dostatočne dobre," poznamenal Szalay. Zdôraznil, že výzva na spoluprácu zdravotníkov má zabrániť tretej vlne reprofilizácie nemocníc, kedy by mohlo byť ohrozené aj poskytovanie tzv. bielej zdravotnej starostlivosti. Situáciu podľa neho komplikuje aj prekladanie pacientov zo severných okresov do Bratislavy, ktoré už nie sú schopné zvládať prílev pacientov.
Podľa hlavného krajského odborníka pre všeobecných lekárov pre dospelých Petra Lipovského je tiež dôležité znížiť mobilitu pacientov. Apeluje na to, že každý respiračný infekt, zvýšená teplota či viróza vyžaduje čo najskoršiu izoláciu v domácom prostredí. "Čiže nie za každú cenu niekam chodiť a dožadovať sa vyšetrení. Nie vždy je to konštruktívne," povedal Lipovský. Ernest Caban z Asociácie dopravnej zdravotnej služby poznamenal, že bude potrebné opätovne otvoriť otázku financovania. Stretnutie na pôde BSK označil za "ojedinelé."
Na bezpečnostnej rade kraja sa okrem predstaviteľov Úradu BSK zúčastnili aj predstavitelia nemocníc, odborníci na zdravotníctvo, zdravotné poisťovne, Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava a ďalšie inštitúcie.
