Bratislava 12. februára (TASR) – Archív mesta Bratislavy (AMB), ktorý je dôležitou pamäťovou inštitúciou mesta, by si zaslúžil vhodnejšie a reprezentatívnejšie priestory. Pre TASR to uviedol vedúci bratislavského mestského archívu Michal Duchoň. Archív sa totiž dlhé roky nachádza v priestorovom provizóriu, pričom uchováva množstvo dôležitých historických dokumentov a listín. Hlavné mesto si nevhodnosť priestorov uvedomuje. Deklaruje, že s novými priestormi pre mestský archív počíta.

"Archív je najstaršia mestská inštitúcia. Vznikol koncom 13. storočia, keď začalo mesto dostávať výsady uhorských kráľov a vznikla mestská kancelária. Len čo vzniká kancelária, vzniká aj archív, pretože tie dokumenty musíte niekde ukladať," vysvetľuje Duchoň.

Mestský archív podľa neho predstavuje základný pilier k výskumu mestských dejín, keďže niektoré dokumenty inde ako v archíve bádateľ nenájde. Uvedomiť si podľa neho treba aj to, že Bratislava bola dlhé obdobie hlavným mestom Uhorska, v ktorej sídlili dôležité kráľovské orgány. Mnohé archívne fondy tak majú nadregionálny charakter. Archív má tiež napríklad druhú najväčšiu zbierku stredovekých listín v rámci Slovenska i množstvo zachovaných slovenských dokumentov z 15. storočia adresovaných mestu.

"Máme množstvo, často už jedinečných fondov týkajúcich sa výstavby Bratislavy, od polovice 19. storočia takmer po súčasnosť. A ak si uvedomíme, že sa v tomto meste neskutočné množstvo domov búra, zanikajú takmer celé štvrte, sme často jediná zmienka pomocou plánov či fotografií, ako stavby vyzerali," približuje Duchoň.

Uvedomiť si tiež podľa neho treba, že v archíve sú originály, takže ak by a im niečo stalo, "zmizli by definitívne". Archív sa však snaží ich digitalizovať, aby ich vedeli nielen uchovať, ale aj sprístupniť čo najväčšiemu množstvu záujemcov. Pomohli by aj väčšie priestory. V súčasnosti je tak napríklad neprístupná veľká knižnica, ktorá je podľa vedúceho archívu zbalená v sťahovacom režime.

Hlavné mesto ako zriaďovateľ mestského archívu si podľa jeho hovorkyne Dagmar Schmuckovej stav jednej z jeho najdôležitejších pamäťových inštitúcií uvedomuje. Priestory nepovažuje za vhodné ani reprezentatívne. Magistrát podotkol, že od roku 2017 sa postaral aspoň o zmiernenie existujúceho stavu investíciou do technickej infraštruktúry budovy, aby nedochádzalo k degradácií archívnych dokumentov.

Ubezpečuje, že priestory pre archív chce v budúcnosti riešiť. Vybudovanie účelovej budovy alebo adaptácia vhodných priestorov pre AMB sa stala súčasťou Koncepcie udržateľného rozvoja kultúry Bratislava 2030, ktorú prijalo mestské zastupiteľstvo v júni 2022.

"Ráta sa s vybudovaním nového sídla tak, aby inštitúcia mohla plniť svoje úlohy nielen na poli ochrany a sprístupňovania archívneho dedičstva, ale aj pri jeho prezentácií širšej verejnosti ako ďalšej dôležitej mestskej pamäťovej inštitúcie," uviedla pre TASR Schmucková. Novým sídlom archívu by sa nielen scelili archívne fondy a zbierky, ale vznikli by aj rezervy na archivovanie dokumentov na najbližších 100 rokov.

Provizórium je historickým dlhom, ktorý mesto prevzalo delimitáciou archívu zo sústavy štátnych archívov riadených Ministerstvom vnútra SR v roku 2017. Archív má problémy s vhodnými priestormi na dlhodobú úschovu archívneho dedičstva už od 80. rokov 20. storočia. Vysťahovanie archívu z jeho historického sídla, radnice, tieto problémy podľa mesta ešte znásobilo presúvaním dokumentov. Istú dobu sa archív nachádzal v 14 skladových priestoroch.