Bratislava 6. novembra (TASR) - Súčasný systém spravovania Bratislavy s využitím dodávateľských firiem považuje za sofistikovanú hru, ako odlievať peniaze zo zdrojov hlavného mesta. Kandidát na primátora Bratislavy Viktor Béreš, nominant strany Nezávislosť a jednota (NAJ) a Strany mladých ľudí, chce preto nielen zmeniť spôsob riadenia s maximálnym využitím mestských firiem, ale zároveň sa chce zamerať na ambiciózne a ekonomicky výhodné projekty pre mesto.

-Ste ekonóm. Myslíte si, že po historikovi umenia, dvoch právnikoch, stavebnom inžinierovi a vysokoškolskom učiteľovi, ktorí boli na čele hlavného mesta, by mal riadenie Bratislavy prevziať práve ekonóm?-

Verím tomu, že je to tak. Aj preto, že to, čo Bratislava potrebuje a s čím sa aj ja uchádzam o dôveru voličov, je efektívny ekonomický rozvoj. Zbytočne sa budeme snažiť vytvoriť zdanie dobrého hospodárenia tým, že budeme šetriť, tak ako to bolo najmä v minulých rokoch, ak budeme zároveň odlievať peniaze Bratislavčanov na kontá súkromných firiem, ktoré dodávateľsky za drahé peniaze vykonávajú služby, ktoré by si mesto, samozrejme, oveľa lacnejšie mohlo obstarávať samo. Toto, čo tu už roky funguje, je podľa mňa jedna premyslená sofistikovaná hra, ako vybrať peniaze Bratislave. Chcem to zmeniť. A súčasťou tejto systémovej zmeny je tiež venovať sa investíciám, ktoré budú korešpondovať s technologickým pokrokom a zároveň budú ekonomicky výhodnejšie.

-Napríklad v doprave?-

Jednoznačne aj tam. Neviem, prečo by sme sa mali baviť v prípade rozvoja dopravnej infraštruktúry neustále iba o električkovej doprave ako nosnom systéme, keď tu máme možnosť čerpať eurofondy aj na ambicióznejšie projekty, ktoré v konečnom dôsledku budú lacnejšie a efektívnejšie

-Hovoríme o metre? Na tlačovke, kde ste oznamovali program, ste však hovorili, že do tohto projektu sa pustíte vtedy, ak na ňom bude participovať štát...-

Samozrejme, že spoluúčasť štátu by tomu veľmi pomohla, no ak k tomu nedôjde, i tak by som sa do toho pustil. Určite by som nešiel do PPP projektu, pôjde o viaczdrojové financovanie. Počítam s využitím eurofondov, v prípade projektovej prípravy by sme mohli využiť čerpanie v rámci tohto programovacieho obdobia. A som si istý, že eurofondy budú k dispozícii aj po roku 2020, i keď možno v menšej miere. Metro je jedna z priorít môjho programu, vidím v ňom aj efektívne spojenie s vlakovou dopravou, prepojením oboch sietí na území mesta.

-Aké sú okrem metra ďalšie priority vášho volebného programu?-

Je to výstavba nájomných bytov. Mojou ambíciou, a podotýkam realizovateľnou, je výstavba 2000 nájomných bytov počas štvorročného obdobia. Chcem tým aj určitým spôsobom prispieť k zmene zmýšľania. My tu na Slovensku máme stále utkvelú predstavu, že musíme mať vlastné bývanie, byt alebo dom, ktorý vlastníme. Vo vyspelej Európe je to však inak, ľudia dokážu aj so svojou rodinou prežiť celý svoj život stále v mestských nájomných bytoch. V Rakúsku a Nemecku je to pokiaľ viem okolo tretiny obyvateľov, ktorí takto bývajú. Samozrejme, tie nájomné byty musia mať štandard, odpovedajúci dobrému bývaniu. Ja plánujem stavať mestské nájomné byty v troch kategóriách štandardu – v tom najnižšom by bolo regulované nájomné 115 eur plus energie. Vo vyšších štandardoch by sa platilo viac, no stále by to bolo lacnejšie, ako keď sa človek na celý život zadlží hypotékou. Mestské nájomné byty by pomohli riešiť aj problém s náhradným bývaním pre tých, ktorí bývajú v reštituovaných domoch. Zabezpečili by im väčší komfort bývania, aký majú v súčasnosti.

Ďalšou prioritou je preferencia mestských firiem. Mesto musí byť sebestačné tam, kde môže byť. Chcem zrušiť externé firmy, ktoré z rozpočtu Bratislavy, teda zo zdrojov, ktoré majú slúžiť   Bratislavčanom, doslova vyciciavajú peniaze pre svoj prospech. A štvrtou základnou prioritou je zlepšiť kvalitu sociálnych služieb v meste. Viac myslieť na seniorov, ktorých aj v našom hlavnom meste pribúda, keďže starnutie populácie neobchádza ani Bratislavu. Je potrebné zvýšiť kapacitu zariadení pre seniorov, poskytnúť pre nich ďalšie možnosti, kde sa môžu stretnúť, prežiť spokojne jeseň života.

-Do kampane ste išli s heslom „Bratislava po novom“. Je potrebné robiť všetko po novom, alebo vidíte niekde aj kontinuitu, že sa v niečom dá pokračovať?-

Malo by sa pokračovať nevyhnutnej rekonštrukcii električkových tratí. No napríklad v prípade tých, s ktorých obnovou sa počíta do budúcnosti, príkladom je Račianska radiála, tam by som už uvažoval práve v intenciách výstavby metra a preto by som napríklad túto radiálu už riešil ako nadzemný koridor siete metra. Mojou predstavou je, že mimo širšieho centra mesta, kde by to bolo pod zemou, by metro malo nadzemné koridory. Tam by sa práve dali využiť aj existujúce električkové trate.

-V prípade vedenia magistrátu samotného riadenia tímu, ktorý sa stará o mesto, by ste robili zmeny?-

Určite by som nerobil žiadne čistky ani na magistráte, ani v mestských podnikoch, práve, naopak, snažil by som sa ich personálne posilniť, ale aj motivovať. Preto napríklad aj v súlade s ideami strany NAJ, ktorej som kandidátom a ktorá presadzuje minimálny plat na úrovni 1000 eur, by som toto opatrenie zaviedol práve na magistráte a v mestských podnikoch. Som presvedčený, že by to bol výrazný motivačný faktor pre zvýšenie kvality práce pre Bratislavčanov.

-Vrátim sa ešte k doprave. S tým súvisí aj otázka rezidenčného parkoviska a záchytných parkovísk. Aký postoj zastávate v týchto otázkach?-

Som za rezidenčné parkovania, ktoré zvýhodní ľudí s trvalým pobytom v Bratislave. Musí však byť pre Bratislavčanov a rešpektovať špecifiká tej či onej časti Bratislavy. Hlavne si myslím, že pravidlá by mali platiť v tej fáze dňa, keď je nápor na parkovacie kapacity najvyšší. Vo väčšine mestských častí je to večer, vtedy by nemali mať rezidenti problém si nájsť voľné parkovacie miesto, lebo im ho už zabrali autá s mimobratislavským EČV. Ale počas dňa by tieto parkovacie plochy mohli byť voľne prístupné. Čo sa týka záchytných parkovísk, je to najmä úloha samosprávneho kraja, aby postavil parkoviská pre mimobratislavských obyvateľov kraja, ktorí dennodenne cestujú do Bratislavy. Som ale za dohodu s krajom a participáciu hlavného mesta. Nesmie byť len tak bokom a čakať, že to všetko urobí len kraj. Dôležité je, aby pri záchytných parkoviskách bola stanica metra. To bude tá správna motivácia, prečo prestúpiť z auta do MHD.

-Bratislava sa borí s verejnými obstarávaniami. Musí opakovať veľký tender na verejné osvetlenie. Samotný zákon o verejnom obstarávaní prejde zmenou, ale čo urobiť lepšie v nastavení tendrov zo strany samotného magistrátu?-

Je potrebné sa tým zaoberať, ale viete, napríklad to verejné osvetlenie je príkladom toho, čo by mohlo riešiť samotné mesto bez outsourcingu. Mohla by vzniknúť mestská energetická firma, ktorá by postavila nové moderné svietidlá. Len tie najzložitejšie technologické súčasti systému by sme mohli riešiť dodávateľky. Ale to, čo by sme si mohli postaviť sami, si postavme sami!

-Vo vašom programe je veľa plánov, chcete napríklad radikálne zvýšiť rozpočet pre zvyšovanie kapacít materských škôl, postaviť nové športoviská, medzi iným aj vybudovať akvapark. Ale píšete aj o tom, že vybudujete aj ubytovňu pre bezdomovcov. Myslíte si, že to pomôže?-

Pozrite sa, v Bratislave je podľa oficiálnych štatistík približne 2000 bezdomovcov, no zrejme je ich ďaleko viac. Myslím si, že ak by sme urobili slušnú ubytovňu pre 500 bezdomovcov, malo by to efekt. Bezdomovci však nebudú mať nocľah zadarmo. Dostanú prácu v mestských podnikoch, takže si to budú musieť odpracovať. V každom prípade, považujem za efektívnejšie investovať do ubytovne, ako dávať rovnaké peniaze neziskovým združeniam a organizáciám, ktoré prevádzkujú nocľahárne pre bezdomovcov – bol som sa na jednom takom mieste pozrieť a tie podmienky tam nie sú vôbec dobré. Potom je tu aj otázka, či má naozaj mesto dávať peniaze iným združeniam na prácu s bezdomovcami, alebo to opäť začleniť pod svoje činnosti.

-Takže ste za centralizáciu aj v tomto smere?-

Áno, najradšej by som stopol takúto spoluprácu, som presvedčený, že mierna centralizácia môže pri efektívnom riadení fungovať.

-Týkajú sa tie vízie centralizácie aj súčasného rozdelenia mesta na 17 mestských častí?-

Možno ma nebudú mať starostovia radi, ale myslím si, že dvojúrovňové riadenie mesta je zbytočná duplicita. Ak môže také mesto ako Kodaň fungovať so 40 poslancami, prečo by ich mala mať Bratislava okolo 300. Viem si predstaviť, že namiesto 17 miestnych úradov by mohol mať magistrát detašované pracoviská a mať tak rýchlo a spoľahlivo prehľad o tom, čo potrebuje Rača, Petržalka alebo Devínska Nová Ves.

-Pre rozvoj Bratislavy bude dôležité mať konštruktívnu spoluprácu vedenia mesta, primátora s poslancami.-

Je to otázka komunikácie. Myslím si, že v tom súčasnom vzťahu už úplne prevážili vzájomné antipatie nad schopnosťou diskutovať a prijať silnejšie argumenty. Mojou ambíciou je viesť tento systém tak, aby prioritou bolo to, čo potrebuje Bratislava ako hlavné mesto. Nepresadzovať, nepreferovať parciálne, nekoncepčné záujmy poslancov. Preto dávam veľký otáznik aj v prípade tzv. poslaneckých priorít, s ktorými ráta rozpočet. Nie som si istý, či toto sú kroky pre Bratislavu, skôr to vnímam snahy zapáčiť sa a získať body v mestskej časti, kde som bol zvolený, aby som mohol úspešne kandidovať opäť.