Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Z dôvodu, že pri prepúšťaní vody z odľahčovacích komôr dochádza k jej sekundárnemu prekysličeniu, je BVS presvedčená, že nedostatok kyslíka vo vode mohol byť spôsobený súhrou viacerých okolností.
Autor TASR
Bratislava 14. júna (TASR) – Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS) odmieta tvrdenia, že jej čistiareň odpadových vôd (ČOV) v bratislavskej Vrakuni spôsobila minulotýždňový úhyn rýb v Malom Dunaji. Tie podľa Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP) neprežili pre nedostatok kyslíka v rieke.
V stredu (6.6.) a vo štvrtok (7.6.) boli podľa inšpekcie v Bratislave a jej okolí vysoké teploty ovzdušia, ako aj vodných tokov a silné prívalové dažde s intenzívnymi zrážkami, pri ktorých došlo k zatopeniu viacerých komunikácií. "V dôsledku vysokej zrážkovej činnosti bol enormne zvýšený aj prítok odpadových vôd do ČOV vo Vrakuni, v dôsledku čoho došlo aj k odľahčovaniu odpadových vôd z čistiarne," priblížila SIŽP. V Malom Dunaji preto došlo k deficitu kyslíka (hodnoty sa v piatok pohybovali od 3,9 do 4,5 mg/l) a zakaleniu s následným úhynom rýb.
BVS deklaruje, že do Malého Dunaja nevypustila z ČOV fekálie ani žiadne iné znečistenie. V prípade prívalového dažďa, aký bol minulý týždeň v stredu, dochádza podľa vodárne v rámci systému odvádzania odpadových vôd k samočinnému zapojeniu odľahčovacích komôr. Ich úlohou je prepustiť dažďovú vodu po dosiahnutí limitného množstva do vodného toku. "Odľahčovacie komory sú konštruované tak, aby prostredníctvom svojho tvarového riešenia a technológií v rámci pritekajúcej vody zachytili všetky tuhé zložky, vrátane fekálií. Vďaka tomu sa tak do toku dostane výlučne balastná dažďová voda obsahujúca iba stopové množstvá odpadovej vody z domácností," povedal pre TASR hovorca BVS Ján Pálffy.
Z dôvodu, že pri prepúšťaní vody z odľahčovacích komôr do rieky dochádza k jej sekundárnemu prekysličeniu, je BVS presvedčená, že nedostatok kyslíka vo vode minulý týždeň mohol byť spôsobený súhrou viacerých okolností. "Primárne dlhotrvajúcim teplým počasím (v teplej vode sa množstvo kyslíka zmenšuje) a mierou kyslosti zrážok,“ podotkol Pálffy. BVS tvrdí, že fekálie, ktoré sa po prívalovom daždi objavili v Malom Dunaji, nepochádzajú zo žiadneho z jej prevádzkových celkov. „Keďže to neumožňujú technológie používané v čistiarňach a odľahčovacích komorách. V tejto súvislosti si dovoľujeme dať do pozornosti, že BVS nie je jediným subjektom pracujúcim s odpadovou vodou pozdĺž toku Malého Dunaja," uviedol hovorca.
ČOV vo Vrakuni spolu s ČOV v Petržalke prešli v rokoch 2013 až 2015 rozsiahlymi rekonštrukciami. Podľa BVS sú po technologickej stránke, ako aj z ekologického hľadiska, špičkou nielen na Slovensku, ale aj v širšom regióne.
Mestská časť Vrakuňa od pondelka (11.6.) rána žiadala prešetriť možnú kontamináciu vody v Malom Dunaji. Reagovala tak na video, ktoré sa začalo cez víkend šíriť na internete a bolo v ňom vidieť množstvo uhynutých rýb v tejto rieke. Starosta Martin Kuruc uviedol, že možných zdrojov znečistenia je viacero, preto požiadal Okresný úrad Bratislava a SIŽP, aby tento stav prešetrili.
V stredu (6.6.) a vo štvrtok (7.6.) boli podľa inšpekcie v Bratislave a jej okolí vysoké teploty ovzdušia, ako aj vodných tokov a silné prívalové dažde s intenzívnymi zrážkami, pri ktorých došlo k zatopeniu viacerých komunikácií. "V dôsledku vysokej zrážkovej činnosti bol enormne zvýšený aj prítok odpadových vôd do ČOV vo Vrakuni, v dôsledku čoho došlo aj k odľahčovaniu odpadových vôd z čistiarne," priblížila SIŽP. V Malom Dunaji preto došlo k deficitu kyslíka (hodnoty sa v piatok pohybovali od 3,9 do 4,5 mg/l) a zakaleniu s následným úhynom rýb.
BVS deklaruje, že do Malého Dunaja nevypustila z ČOV fekálie ani žiadne iné znečistenie. V prípade prívalového dažďa, aký bol minulý týždeň v stredu, dochádza podľa vodárne v rámci systému odvádzania odpadových vôd k samočinnému zapojeniu odľahčovacích komôr. Ich úlohou je prepustiť dažďovú vodu po dosiahnutí limitného množstva do vodného toku. "Odľahčovacie komory sú konštruované tak, aby prostredníctvom svojho tvarového riešenia a technológií v rámci pritekajúcej vody zachytili všetky tuhé zložky, vrátane fekálií. Vďaka tomu sa tak do toku dostane výlučne balastná dažďová voda obsahujúca iba stopové množstvá odpadovej vody z domácností," povedal pre TASR hovorca BVS Ján Pálffy.
Z dôvodu, že pri prepúšťaní vody z odľahčovacích komôr do rieky dochádza k jej sekundárnemu prekysličeniu, je BVS presvedčená, že nedostatok kyslíka vo vode minulý týždeň mohol byť spôsobený súhrou viacerých okolností. "Primárne dlhotrvajúcim teplým počasím (v teplej vode sa množstvo kyslíka zmenšuje) a mierou kyslosti zrážok,“ podotkol Pálffy. BVS tvrdí, že fekálie, ktoré sa po prívalovom daždi objavili v Malom Dunaji, nepochádzajú zo žiadneho z jej prevádzkových celkov. „Keďže to neumožňujú technológie používané v čistiarňach a odľahčovacích komorách. V tejto súvislosti si dovoľujeme dať do pozornosti, že BVS nie je jediným subjektom pracujúcim s odpadovou vodou pozdĺž toku Malého Dunaja," uviedol hovorca.
ČOV vo Vrakuni spolu s ČOV v Petržalke prešli v rokoch 2013 až 2015 rozsiahlymi rekonštrukciami. Podľa BVS sú po technologickej stránke, ako aj z ekologického hľadiska, špičkou nielen na Slovensku, ale aj v širšom regióne.
Mestská časť Vrakuňa od pondelka (11.6.) rána žiadala prešetriť možnú kontamináciu vody v Malom Dunaji. Reagovala tak na video, ktoré sa začalo cez víkend šíriť na internete a bolo v ňom vidieť množstvo uhynutých rýb v tejto rieke. Starosta Martin Kuruc uviedol, že možných zdrojov znečistenia je viacero, preto požiadal Okresný úrad Bratislava a SIŽP, aby tento stav prešetrili.
