Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Opatrenia klimatického plánu sa týkajú majetku mesta, odpadov a mobility, ale aj obyvateľov a firiem.
Autor TASR
Bratislava 18. septembra (TASR) - Do roku 2030 chce mesto Bratislava znížiť svoje emisie skleníkových plynov o 25 percent. Priamy vplyv má však iba na 11 percent z celkových emisií vyprodukovaných na území mesta, preto bude nevyhnutné zapojenie obyvateľov aj firiem. Na úvodnom podujatí Týždňa zelených budov o tom v utorok (17. 9.) informovala Soňa Andrášová z Klimatickej kancelárie Hlavného mesta SR Bratislava.
"Chceme ukázať, že vieme dosahovať nejaké výsledky, a že máme záujem riešiť a upratovať si na vlastnom majetku. Zároveň cez nástroje, ktoré máme k dispozícii, chceme ovplyvňovať dekarbonizáciu," priblížila Andrášová ciele Klimatického plánu Bratislavy, ktorý mesto predstavilo v apríli 2024. Opatrenia klimatického plánu sa týkajú majetku mesta, odpadov a mobility, ale aj obyvateľov a firiem.
Od roku 2005 poklesli podľa Andrášovej emisie v meste o jednu tretinu, a to najmä vďaka úsiliu obyvateľov, ktorí investovali do zatepľovania domov. Ďalšie zníženie emisií plán navrhuje realizovať prostredníctvom investícií do obnovy budov na území mesta a inštalácie obnoviteľných zdrojov energie, najmä fotovoltiky. Dôležité budú aj investície do postupnej dekarbonizácie teplárenstva, ktoré tvorí až 40 percent emisií skleníkových plynov mesta.
Vo svete vznikajú uhlíkovo neutrálne mestá a mestské štvrte, ktoré môžu byť inšpiráciou pre tie slovenské. "Tradične boli nehnuteľnosti vnímané ako spotrebitelia energie. Posúvame túto perspektívu a považujeme budovy za spotrebiteľov energie, výrobcov energie a zásobníky energie súčasne," uviedol Herbert Hetzel, ktorý v Rakúsku navrhuje bezemisné vykurovacie a chladiace systémy pre existujúce a nové nehnuteľnosti. Využíva pritom obnoviteľné zdroje dostupné na mieste.
Hlavné témy programu Týždňa zelených budov 2024 sú mestá v dobe klimatickej krízy, obnova budov pomocou nízkouhlíkových riešení, ale aj drevostavby, prefabrikácia a modularita na Slovensku. Nad aktuálnym 14. ročníkom prevzal záštitu veľvyslanec Rakúskej republiky na Slovensku Johannes Wimmer. Podujatie nadväzuje na Svetový týždeň zelených budov.
"Chceme ukázať, že vieme dosahovať nejaké výsledky, a že máme záujem riešiť a upratovať si na vlastnom majetku. Zároveň cez nástroje, ktoré máme k dispozícii, chceme ovplyvňovať dekarbonizáciu," priblížila Andrášová ciele Klimatického plánu Bratislavy, ktorý mesto predstavilo v apríli 2024. Opatrenia klimatického plánu sa týkajú majetku mesta, odpadov a mobility, ale aj obyvateľov a firiem.
Od roku 2005 poklesli podľa Andrášovej emisie v meste o jednu tretinu, a to najmä vďaka úsiliu obyvateľov, ktorí investovali do zatepľovania domov. Ďalšie zníženie emisií plán navrhuje realizovať prostredníctvom investícií do obnovy budov na území mesta a inštalácie obnoviteľných zdrojov energie, najmä fotovoltiky. Dôležité budú aj investície do postupnej dekarbonizácie teplárenstva, ktoré tvorí až 40 percent emisií skleníkových plynov mesta.
Vo svete vznikajú uhlíkovo neutrálne mestá a mestské štvrte, ktoré môžu byť inšpiráciou pre tie slovenské. "Tradične boli nehnuteľnosti vnímané ako spotrebitelia energie. Posúvame túto perspektívu a považujeme budovy za spotrebiteľov energie, výrobcov energie a zásobníky energie súčasne," uviedol Herbert Hetzel, ktorý v Rakúsku navrhuje bezemisné vykurovacie a chladiace systémy pre existujúce a nové nehnuteľnosti. Využíva pritom obnoviteľné zdroje dostupné na mieste.
Hlavné témy programu Týždňa zelených budov 2024 sú mestá v dobe klimatickej krízy, obnova budov pomocou nízkouhlíkových riešení, ale aj drevostavby, prefabrikácia a modularita na Slovensku. Nad aktuálnym 14. ročníkom prevzal záštitu veľvyslanec Rakúskej republiky na Slovensku Johannes Wimmer. Podujatie nadväzuje na Svetový týždeň zelených budov.
