Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na akciu chodí v Bratislave podľa Kubíkovej vždy minimálne 2000 ľudí a väčšinou ich láka to, čo je zatvorené.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 7. júna (TASR) – Lepšie spoznať flóru vo svojich obľúbených parkoch či nahliadnuť do záhrad, ktoré bežne počas roka prístupné nie sú – aj o tom je Víkend otvorených parkov a záhrad. Dnes a v nedeľu (8.6.) Bratislava pozýva do svojich mestských, ale aj do niektorých súkromných. Do šiesteho ročníka podujatia sa zapája celkovo 24 lokalít.
"Cieľom podujatia je atraktívnym a netradičným spôsobom upriamiť pozornosť verejnosti na hodnoty parkov a záhrad, ale aj na prácu ľudí, ktorí sa na tvorbe týchto miest podieľali, v minulosti či dnes," vysvetľuje Michaela Kubíková, riaditeľka neziskovej organizácie Národný Trust, ktorá podujatie organizuje. Takmer 80 dobrovoľníkov tak bude návštevníkom vysvetľovať napríklad to, aké druhy rastlín v záhrade vidia.
Na akciu chodí v Bratislave podľa Kubíkovej vždy minimálne 2000 ľudí a väčšinou ich láka to, čo je zatvorené. Tento rok tomu zrejme nebude inak. Na Kapitulskej ulici Bratislavčanom sprístupnia napríklad Prepoštskú záhradu, ktorá patrí cirkvi. "Je to jedna z najstarších záhradných úprav na území Bratislavy, už počas éry Mateja Korvína tu existovala záhrada," pripomína Kubíková. Mramorové súsošie sv. Alžbety Uhorskej tam v roku 1907 vytesal akademický sochár Alojz Rigele priamo na mieste.
Medzi krásne bratislavské záhrady podľa Kubíkovej patrí aj Lisztova záhrada s výhľadom na hrad, ktorá sa nachádza pri barokovom paláci kniežaťa Leopolda de Pauli, správcu kráľovských majetkov, v centre Starého Mesta na Klariskej ulici. Do podujatia po druhý raz zapojili aj Prüger-Wallnerovu záhradu z konca 19. storočia, ktorú sa snaží staromestská samospráva zrevitalizovať. Dnes tam bude ďalšia z dobrovoľníckych brigád, v nedeľu sa zase bude v záhrade hrať kroket.
V meste sprístupnia aj štátnu Kochovu záhradu, ktorá je dlhodobo neudržiavaná, zarastená a kde sú už architektonické prvky v štádiu postupného rozkladu. Údržba jej chýba už od roku 2007 a potrebuje rýchly odborný zásah. "Patrí však určite k najkrajším ukážkam záhrad z medzivojnového obdobia a je to unikát v rámci celého Slovenska," zdôrazňuje Kubíková.
Do víkendovej akcie sa zapája aj Lippayova arcibiskupská záhrada, ktorá patrí úradu vlády, hradné záhrady i záhrada prezidenta, Vodárenská záhrada, Horský park, Sad Janka Kráľa, Františkánska kláštorná záhrada či niekoľko cintorínov. Okrem parkov v Bratislave otvoria aj dvor za Povrazníckou ulicou, kde na lavičke vraj kedysi sedávala i spisovateľka Krista Bendová.
Počas tohto víkendu čakajú na návštevníkov okrem lektorovaných prechádzok aj diskusie, napríklad o Námestí slobody s autorom najväčšej bratislavskej fontány Družba, akademickým sochárom Jurajom Hovorkom. "Na námestí do roku 1993 sadili trvalkové záhony. Chceli by sme nadviazať na tradíciu sadenia kvetov, preto pozveme verejnosť, aby si kúpila kvet a zasadila ho do vopred pripravených plánov," dodala Kubíková.
"Cieľom podujatia je atraktívnym a netradičným spôsobom upriamiť pozornosť verejnosti na hodnoty parkov a záhrad, ale aj na prácu ľudí, ktorí sa na tvorbe týchto miest podieľali, v minulosti či dnes," vysvetľuje Michaela Kubíková, riaditeľka neziskovej organizácie Národný Trust, ktorá podujatie organizuje. Takmer 80 dobrovoľníkov tak bude návštevníkom vysvetľovať napríklad to, aké druhy rastlín v záhrade vidia.
Na akciu chodí v Bratislave podľa Kubíkovej vždy minimálne 2000 ľudí a väčšinou ich láka to, čo je zatvorené. Tento rok tomu zrejme nebude inak. Na Kapitulskej ulici Bratislavčanom sprístupnia napríklad Prepoštskú záhradu, ktorá patrí cirkvi. "Je to jedna z najstarších záhradných úprav na území Bratislavy, už počas éry Mateja Korvína tu existovala záhrada," pripomína Kubíková. Mramorové súsošie sv. Alžbety Uhorskej tam v roku 1907 vytesal akademický sochár Alojz Rigele priamo na mieste.
Medzi krásne bratislavské záhrady podľa Kubíkovej patrí aj Lisztova záhrada s výhľadom na hrad, ktorá sa nachádza pri barokovom paláci kniežaťa Leopolda de Pauli, správcu kráľovských majetkov, v centre Starého Mesta na Klariskej ulici. Do podujatia po druhý raz zapojili aj Prüger-Wallnerovu záhradu z konca 19. storočia, ktorú sa snaží staromestská samospráva zrevitalizovať. Dnes tam bude ďalšia z dobrovoľníckych brigád, v nedeľu sa zase bude v záhrade hrať kroket.
V meste sprístupnia aj štátnu Kochovu záhradu, ktorá je dlhodobo neudržiavaná, zarastená a kde sú už architektonické prvky v štádiu postupného rozkladu. Údržba jej chýba už od roku 2007 a potrebuje rýchly odborný zásah. "Patrí však určite k najkrajším ukážkam záhrad z medzivojnového obdobia a je to unikát v rámci celého Slovenska," zdôrazňuje Kubíková.
Do víkendovej akcie sa zapája aj Lippayova arcibiskupská záhrada, ktorá patrí úradu vlády, hradné záhrady i záhrada prezidenta, Vodárenská záhrada, Horský park, Sad Janka Kráľa, Františkánska kláštorná záhrada či niekoľko cintorínov. Okrem parkov v Bratislave otvoria aj dvor za Povrazníckou ulicou, kde na lavičke vraj kedysi sedávala i spisovateľka Krista Bendová.
Počas tohto víkendu čakajú na návštevníkov okrem lektorovaných prechádzok aj diskusie, napríklad o Námestí slobody s autorom najväčšej bratislavskej fontány Družba, akademickým sochárom Jurajom Hovorkom. "Na námestí do roku 1993 sadili trvalkové záhony. Chceli by sme nadviazať na tradíciu sadenia kvetov, preto pozveme verejnosť, aby si kúpila kvet a zasadila ho do vopred pripravených plánov," dodala Kubíková.
