Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Proti zámeru vznikla aj petícia, ktorú podpísalo vyše 2800 ľudí. Slovnaft v reakcii pre TASR uviedol, že chápe neistotu ľudí.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 7. februára (TASR) - Magistrát hlavného mesta má pripomienky k zámeru vybudovania spaľovne odpadu v areáli bratislavskej rafinérie Slovnaft. Uplatnilo si ho v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Pre TASR to potvrdil hovorca mesta Bratislavy Peter Bubla s tým, že doposiaľ mesto nevydalo záväzné stanovisko k investičnej činnosti.
"Upozornili sme na skutočnosť, že v predkladanom zámere absentuje identifikácia zvozovej oblasti, z ktorej sa odpady budú zvážať. Existujúce kapacity podľa nás ponúkajú dostatočné možnosti na energetické spracovanie komunálneho odpadu, respektíve odpadov podobného materiálového zloženia z územia regiónu," uviedol Bubla.
Podotkol, že zámer posúdili z hľadiska viacerých oblastí, či už je to územné plánovanie, technická infraštruktúra, ako aj vplyv na životné prostredie vrátane vplyvov na ochranu prírody, ovzdušia a vody. Spoločnosť magistrát podľa slov hovorcu o zámere informovala predtým, ako ho zverejnila.
"Bude dôležité sledovať, ako sa v tomto kontexte k zámeru Slovnaftu postaví Ministerstvo životného prostredia SR," ozrejmil. Magistrát podotkol, že v Bratislave je už spaľovňa prevádzkovaná mestskou spoločnosťou Odvoz a likvidácia odpadu (OLO). Projekt jej modernizácie a ekologizácie je podľa neho podstatne ďalej ako ohlásený zámer Slovnaftu.
Bubla priblížil, že zariadenia na energetické zhodnotenie odpadov sú aj jedinou alternatívou skládkovania nerecyklovateľných odpadov. Pri ich rozvoji je podľa neho dôležité myslieť na rozloženia ich geografických spádových oblastí. "Aby sme sa vyhli problému nadbytočnej kapacity týchto zariadení," doplnil.
Bratislavská mestská časť Vrakuňa pre TASR uviedla, že pri akomkoľvek takomto zámere ich zaujímajú prípadné vplyvy na životné prostredie a obyvateľov. "Inak to nebude ani teraz. V tejto chvíli však nepoznáme bližšie detaily tohto projektu," ozrejmili z tlačového oddelenia miestneho úradu.
Aj bratislavská mestská časť Ružinov avizovala, že budú trvať na posúdení vplyvov. "V rámci EIA budeme trvať na dôslednom posúdení všetkých dosahov na životné prostredie a prísnom preskúmaní európskych limitov na emisie," uviedla pre TASR riaditeľka komunikačného oddelenia ružinovskej samosprávy Tatiana Tóthová.
Predpokladaná kapacita zariadenia Centra energetického zhodnotenia odpadov (CEZO), ktoré plánuje Slovnaft vybudovať vo svojom areáli, je 316.700 ton ročne. Jej investičné náklady sa odhadujú približne na 200 miliónov eur. Viac ako dve tretiny odpadu má tvoriť štandardný zmesový komunálny odpad. Menej ako tretinu ťažko spracovateľný priemyselný odpad, v rámci ktorého sa bude spracovávať aj odpad zo spoločnosti.
Proti zámeru vznikla aj petícia, ktorú podpísalo vyše 2800 ľudí. Slovnaft v reakcii pre TASR uviedol, že chápe neistotu ľudí. Ich záujem o tému, aj prostredníctvom petície, vníma ako pozvánku do diskusie.
"Upozornili sme na skutočnosť, že v predkladanom zámere absentuje identifikácia zvozovej oblasti, z ktorej sa odpady budú zvážať. Existujúce kapacity podľa nás ponúkajú dostatočné možnosti na energetické spracovanie komunálneho odpadu, respektíve odpadov podobného materiálového zloženia z územia regiónu," uviedol Bubla.
Podotkol, že zámer posúdili z hľadiska viacerých oblastí, či už je to územné plánovanie, technická infraštruktúra, ako aj vplyv na životné prostredie vrátane vplyvov na ochranu prírody, ovzdušia a vody. Spoločnosť magistrát podľa slov hovorcu o zámere informovala predtým, ako ho zverejnila.
"Bude dôležité sledovať, ako sa v tomto kontexte k zámeru Slovnaftu postaví Ministerstvo životného prostredia SR," ozrejmil. Magistrát podotkol, že v Bratislave je už spaľovňa prevádzkovaná mestskou spoločnosťou Odvoz a likvidácia odpadu (OLO). Projekt jej modernizácie a ekologizácie je podľa neho podstatne ďalej ako ohlásený zámer Slovnaftu.
Bubla priblížil, že zariadenia na energetické zhodnotenie odpadov sú aj jedinou alternatívou skládkovania nerecyklovateľných odpadov. Pri ich rozvoji je podľa neho dôležité myslieť na rozloženia ich geografických spádových oblastí. "Aby sme sa vyhli problému nadbytočnej kapacity týchto zariadení," doplnil.
Bratislavská mestská časť Vrakuňa pre TASR uviedla, že pri akomkoľvek takomto zámere ich zaujímajú prípadné vplyvy na životné prostredie a obyvateľov. "Inak to nebude ani teraz. V tejto chvíli však nepoznáme bližšie detaily tohto projektu," ozrejmili z tlačového oddelenia miestneho úradu.
Aj bratislavská mestská časť Ružinov avizovala, že budú trvať na posúdení vplyvov. "V rámci EIA budeme trvať na dôslednom posúdení všetkých dosahov na životné prostredie a prísnom preskúmaní európskych limitov na emisie," uviedla pre TASR riaditeľka komunikačného oddelenia ružinovskej samosprávy Tatiana Tóthová.
Predpokladaná kapacita zariadenia Centra energetického zhodnotenia odpadov (CEZO), ktoré plánuje Slovnaft vybudovať vo svojom areáli, je 316.700 ton ročne. Jej investičné náklady sa odhadujú približne na 200 miliónov eur. Viac ako dve tretiny odpadu má tvoriť štandardný zmesový komunálny odpad. Menej ako tretinu ťažko spracovateľný priemyselný odpad, v rámci ktorého sa bude spracovávať aj odpad zo spoločnosti.
Proti zámeru vznikla aj petícia, ktorú podpísalo vyše 2800 ľudí. Slovnaft v reakcii pre TASR uviedol, že chápe neistotu ľudí. Ich záujem o tému, aj prostredníctvom petície, vníma ako pozvánku do diskusie.
