Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa zákona je poplatok za rozvoj príjmom rozpočtu mesta či obce a je ho možné použiť na úhradu kapitálových výdavkov, napríklad do materských škôl, miestnych komunikácií či zelene.
Autor TASR
Bratislava 13. októbra (TASR) – Hlavné mesto chce miestny poplatok za rozvoj vyberať v jeho maximálnej výške, a to 35 eur za každý meter štvorcový (m2) realizovanej stavby. S takouto sadzbou poplatku počíta mesto pri stavbách na bývanie, stavbách na pôdohospodársku produkciu, priemyselných stavbách či stavbách využívaných na skladovanie a administratívu. Vyplýva to zo zverejneného návrhu všeobecného záväzného nariadenia (VZN) hlavného mesta, ktorého účinnosť je plánovaná od 1. januára 2017.
Zákon o miestnom poplatku za rozvoj, ktorý vstúpi do platnosti začiatkom novembra, obciam umožňuje ustanoviť sadzby poplatku za rozvoj pre stavby rôzne. Sadzba sa môže pohybovať od 10 do 35 eur za každý začatý m2 podlahovej plochy nadzemnej časti stavby. Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal však už koncom septembra uviedol, že väčšina starostov bratislavských mestských častí je za to, aby sa rozvojový poplatok na území hlavného mesta vyberal v maximálnej výške a bol jednotný pre celé územie Bratislavy. Podľa zákona je poplatok za rozvoj príjmom rozpočtu mesta či obce a je ho možné použiť na úhradu kapitálových výdavkov, napríklad do materských škôl, miestnych komunikácií či zelene.
Rozpor medzi primátorom a starostami nastáva v otázke, ako sa bude príjem z miestneho poplatku za rozvoj deliť medzi mesto a mestské časti. Kým primátor ho navrhuje deliť v percentuálnom pomere 50:50, starostovia od jari tohto roka presadzujú názor, že by to mal byť pomer 68:32, v prospech mestských častí. Odôvodňujú to tým, že tento poplatok by mal smerovať do lokality, kde rozvoj prebieha. "Bratislava je v prvom rade jedno veľké mesto a mnoho potrieb je spoločných pre všetkých jej obyvateľov - od opráv hlavných ťahov, cez MHD, mestskú políciu, až po starostlivosť o zeleň. Trúfam si povedať, že takmer nijaký občan Bratislavy nefunguje len v rámci svojej mestskej časti," napísal prostredníctvom blogu Nesrovnal.
Podľa návrhu VZN predmetom poplatku má byť pozemná stavba na území Bratislavy, na ktorú je vydané právoplatné stavebné povolenie. Taktiež aj pozemná stavba, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie súvisiace so stavebnými úpravami už existujúcej stavby, pri ktorých vznikne nová zväčšená podlahová plocha.
Poplatok za rozvoj by sa nemal týkať odstránenia poruchy alebo havarijného stavu stavby, drobnej stavby, nadstavby a prístavby s výmerou podlahovej plochy do 25 m2 i stavby rodinného domu s výmerou podlahovej plochy do 150 m2. Taktiež stavieb určených na sociálnej bývanie či na výkon sociálnoprávnej ochrany detí, vstavanej garáže a parkovacieho státia v rámci existujúcej stavby. Poplatok sa nemá dotknúť ani zdravotníckych zaradení, stavieb slúžiacich na vzdelávanie, pre zariadenia sociálnych služieb, na vykonávanie náboženských obradov cirkví, stavieb slúžiacich na obranu štátu a na účely múzea, knižnice, galérie či kultúrneho strediska. Týkať sa nebude ani stavebných činností obce, samosprávneho kraja či štátu.
Verejnosť môže toto VZN pripomienkovať do 21. októbra. Následne by mali o ňom rokovať bratislavskí mestskí poslanci.
Zákon o miestnom poplatku za rozvoj, ktorý vstúpi do platnosti začiatkom novembra, obciam umožňuje ustanoviť sadzby poplatku za rozvoj pre stavby rôzne. Sadzba sa môže pohybovať od 10 do 35 eur za každý začatý m2 podlahovej plochy nadzemnej časti stavby. Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal však už koncom septembra uviedol, že väčšina starostov bratislavských mestských častí je za to, aby sa rozvojový poplatok na území hlavného mesta vyberal v maximálnej výške a bol jednotný pre celé územie Bratislavy. Podľa zákona je poplatok za rozvoj príjmom rozpočtu mesta či obce a je ho možné použiť na úhradu kapitálových výdavkov, napríklad do materských škôl, miestnych komunikácií či zelene.
Rozpor medzi primátorom a starostami nastáva v otázke, ako sa bude príjem z miestneho poplatku za rozvoj deliť medzi mesto a mestské časti. Kým primátor ho navrhuje deliť v percentuálnom pomere 50:50, starostovia od jari tohto roka presadzujú názor, že by to mal byť pomer 68:32, v prospech mestských častí. Odôvodňujú to tým, že tento poplatok by mal smerovať do lokality, kde rozvoj prebieha. "Bratislava je v prvom rade jedno veľké mesto a mnoho potrieb je spoločných pre všetkých jej obyvateľov - od opráv hlavných ťahov, cez MHD, mestskú políciu, až po starostlivosť o zeleň. Trúfam si povedať, že takmer nijaký občan Bratislavy nefunguje len v rámci svojej mestskej časti," napísal prostredníctvom blogu Nesrovnal.
Podľa návrhu VZN predmetom poplatku má byť pozemná stavba na území Bratislavy, na ktorú je vydané právoplatné stavebné povolenie. Taktiež aj pozemná stavba, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie súvisiace so stavebnými úpravami už existujúcej stavby, pri ktorých vznikne nová zväčšená podlahová plocha.
Poplatok za rozvoj by sa nemal týkať odstránenia poruchy alebo havarijného stavu stavby, drobnej stavby, nadstavby a prístavby s výmerou podlahovej plochy do 25 m2 i stavby rodinného domu s výmerou podlahovej plochy do 150 m2. Taktiež stavieb určených na sociálnej bývanie či na výkon sociálnoprávnej ochrany detí, vstavanej garáže a parkovacieho státia v rámci existujúcej stavby. Poplatok sa nemá dotknúť ani zdravotníckych zaradení, stavieb slúžiacich na vzdelávanie, pre zariadenia sociálnych služieb, na vykonávanie náboženských obradov cirkví, stavieb slúžiacich na obranu štátu a na účely múzea, knižnice, galérie či kultúrneho strediska. Týkať sa nebude ani stavebných činností obce, samosprávneho kraja či štátu.
Verejnosť môže toto VZN pripomienkovať do 21. októbra. Následne by mali o ňom rokovať bratislavskí mestskí poslanci.
