Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Upozorňujú na to mestskí poslanci z klubu Most-Híd.
Autor TASR
Bratislava 25. augusta (TASR) – Bratislava môže prísť v budúcom roku až o 15 miliónov eur. Upozorňujú na to mestskí poslanci z klubu Most-Híd. Od 1. novembra totiž nadobudne účinnosť zákon o miestnom poplatku za rozvoj, vďaka ktorému môže aj hlavné mesto do svojho rozpočtu získať od developerov niekoľko miliónov eur. Musí však prijať všeobecne záväzné nariadenie (VZN), ktorým určí sadzbu poplatku za rozvoj k 1. januáru nasledujúceho roka. Poslanci ale upozorňujú, že doterajšie debaty o VZN boli zatiaľ len neformálne a navrhujú vytvorenie pracovnej skupiny.
V nej by mali mať zastúpenie všetky poslanecké kluby v mestskom zastupiteľstve, primátor hlavného mesta Ivo Nesrovnal, kompetentní pracovníci magistrátu i zástupcovia regionálneho združenia bratislavských starostov. Na dnešnom mimoriadnom zasadnutí mestského zastupiteľstva chcel poslanecký klub Most-Híd predložiť návrh uznesenia, ktorým by sa takáto pracovná skupina pre prípravu VZN ustanovila. Pre dvojnásobnú neuznášaniaschopnosť zastupiteľstva sa im to však napokon nepodarilo.
„Primárnym dôvodom, prečo je potrebné konať veľmi rýchlo, je to, že sadzby je podľa zákona potrebné ustanoviť vždy k 1. januáru. Ak sa neustanovia do tohto termínu, tak za celý nasledujúci rok nevie samospráva vyberať poplatok za rozvoj,“ uviedol mestský poslanec Ján Buocik. S odvolaním sa na údaje Štatistického úradu SR poznamenal, že v Bratislave boli v roku 2015 vydané stavebné povolenia na viac ako 445.000 metrov štvorcových (m2) podlahovej plochy novostavieb. Mestá a obce môžu prostredníctvom VZN, vďaka zákonu o miestnom poplatku za rozvoj, na svojom území určiť developerom poplatok za rozvoj vo výške od 10 do 35 eur za každý m2 realizovanej stavby. „Pri maximálnej sadzbe poplatku je táto suma v Bratislave na úrovni viac ako 15 miliónov eur, ktoré pôjdu do rozpočtu mesta,“ podotkol Buocik, ktorý by považoval za vážnu chybu, ak by neboli poslanci hlavného mesta schopní schváliť takéto VZN do konca tohto roka.
„Hlavné mesto má dlhé roky zamrznuté projekty, ako sú predĺženie Tomášikovej ulice, mimoúrovňové križovanie Bajkalskej s Trnavskou a Vajnorskou ulicou, predĺženie električkových tratí do Vajnôr či smerom k Devínskej Novej Vsi,“ poznamenal poslanec s tým, že zákon presne ustanovuje, že peniaze z poplatkov musia samosprávy využiť výlučne na kapitálové výdavky, a to napríklad na výstavbu predškolských zariadení, parkov či cestnej infraštruktúry.
Starosta bratislavskej Rače Peter Pilinský podotkol, že starostovia mestských častí chcú, aby časť z vyzbieraných poplatkov smerovala do ich samospráv a nezostávala len na magistráte. Podľa námestníčky primátora hlavného mesta Ivety Plšekovej je potrebné, aby VZN bolo známe najneskôr v decembri, keď sa bude schvaľovať rozpočet na budúci rok. „Aby sa tak predišlo špekuláciám a dokázali sa pripraviť mestské časti, stavebníci i správcovské spoločnosti, aby vedeli, s čím môžu v roku 2017 počítať,“ vysvetlila.
V nej by mali mať zastúpenie všetky poslanecké kluby v mestskom zastupiteľstve, primátor hlavného mesta Ivo Nesrovnal, kompetentní pracovníci magistrátu i zástupcovia regionálneho združenia bratislavských starostov. Na dnešnom mimoriadnom zasadnutí mestského zastupiteľstva chcel poslanecký klub Most-Híd predložiť návrh uznesenia, ktorým by sa takáto pracovná skupina pre prípravu VZN ustanovila. Pre dvojnásobnú neuznášaniaschopnosť zastupiteľstva sa im to však napokon nepodarilo.
„Primárnym dôvodom, prečo je potrebné konať veľmi rýchlo, je to, že sadzby je podľa zákona potrebné ustanoviť vždy k 1. januáru. Ak sa neustanovia do tohto termínu, tak za celý nasledujúci rok nevie samospráva vyberať poplatok za rozvoj,“ uviedol mestský poslanec Ján Buocik. S odvolaním sa na údaje Štatistického úradu SR poznamenal, že v Bratislave boli v roku 2015 vydané stavebné povolenia na viac ako 445.000 metrov štvorcových (m2) podlahovej plochy novostavieb. Mestá a obce môžu prostredníctvom VZN, vďaka zákonu o miestnom poplatku za rozvoj, na svojom území určiť developerom poplatok za rozvoj vo výške od 10 do 35 eur za každý m2 realizovanej stavby. „Pri maximálnej sadzbe poplatku je táto suma v Bratislave na úrovni viac ako 15 miliónov eur, ktoré pôjdu do rozpočtu mesta,“ podotkol Buocik, ktorý by považoval za vážnu chybu, ak by neboli poslanci hlavného mesta schopní schváliť takéto VZN do konca tohto roka.
„Hlavné mesto má dlhé roky zamrznuté projekty, ako sú predĺženie Tomášikovej ulice, mimoúrovňové križovanie Bajkalskej s Trnavskou a Vajnorskou ulicou, predĺženie električkových tratí do Vajnôr či smerom k Devínskej Novej Vsi,“ poznamenal poslanec s tým, že zákon presne ustanovuje, že peniaze z poplatkov musia samosprávy využiť výlučne na kapitálové výdavky, a to napríklad na výstavbu predškolských zariadení, parkov či cestnej infraštruktúry.
Starosta bratislavskej Rače Peter Pilinský podotkol, že starostovia mestských častí chcú, aby časť z vyzbieraných poplatkov smerovala do ich samospráv a nezostávala len na magistráte. Podľa námestníčky primátora hlavného mesta Ivety Plšekovej je potrebné, aby VZN bolo známe najneskôr v decembri, keď sa bude schvaľovať rozpočet na budúci rok. „Aby sa tak predišlo špekuláciám a dokázali sa pripraviť mestské časti, stavebníci i správcovské spoločnosti, aby vedeli, s čím môžu v roku 2017 počítať,“ vysvetlila.
